Európsky parlament 6. mája 2025 prijal zmenu nariadenia o referenčných hodnotách (benchmarkoch). Tieto hodnoty sa používajú vo finančných zmluvách, ako sú úrokové sadzby alebo burzové indexy. Revízia má objasniť, ktoré hodnoty sú dotknuté, lepšie regulovať tie z krajín mimo EÚ a zmierniť niektoré ohlasovacie povinnosti.
Pôvodné nariadenie (EÚ) 2016/1011, známe ako „BMR“ (Benchmark Regulation), bolo zavedené po škandáloch s manipuláciou sadzieb, ako bol Libor. Ukladá prísne pravidlá správcom referenčných hodnôt na zabezpečenie ich spoľahlivosti. Jeho rozsah pôsobnosti bol však príliš široký, zahŕňal aj málo používané alebo nekritické hodnoty. Okrem toho hodnoty z tretích krajín (mimo EÚ) museli byť uznané alebo schválené, čo vytváralo administratívne zaťaženie. Európska komisia navrhla v roku 2023 revíziu na zjednodušenie a prispôsobenie pravidiel.
Parlament schválil pozíciu Rady, ktorá mení nariadenie z roku 2016. Hlavné zmeny sú:
Prijatý text je výsledkom dohody medzi Parlamentom a Radou (riadny legislatívny postup). Spravodajcom bol Jonás Fernández (S&D, Španielsko).
Hlasovanie sa uskutočnilo 6. mája 2025. Parlament schválil pozíciu Rady bez pozmeňujúcich návrhov hlasovaním zdvihnutím ruky (bez individuálneho sčítania). Rozhodnutie je teda prijaté.
Pre jednotlivcov sú tieto zmeny najmä nepriame. Referenčné hodnoty sa používajú na výpočet úrokových sadzieb hypoték, výnosov dôchodkových fondov alebo výkonnosti sporiacich produktov. Zjednodušením pravidiel pre nekritické hodnoty klesajú náklady na dodržiavanie predpisov pre banky a správcov aktív, čo sa môže prejaviť v nižších poplatkoch pre spotrebiteľov. Na druhej strane kritické hodnoty zostávajú prísne regulované, aby sa predišlo manipuláciám. Otvorenie sa hodnotám z tretích krajín umožňuje väčšiu rozmanitosť investícií, avšak so zárukami rovnocennosti. Stručne povedané, revízia sa snaží vyvážiť ochranu investorov a konkurencieschopnosť európskeho finančného trhu.