Európsky parlament prijal uznesenie, ktoré víta budúci pilotný projekt Komisie o európskych školských alianciách, oznámený v pracovnom programe Erasmus+ na rok 2026. Žiada, aby občianske vzdelávanie, demokratické kompetencie, mediálna gramotnosť, kritické myslenie a znalosť Európskej únie a jej hodnôt boli neoddeliteľnou súčasťou projektu. Žiada aj cielené opatrenia pre znevýhodnené školy alebo školy s nízkymi kapacitami a pre menej zvýhodnených študentov, ako aj zníženie administratívnej záťaže. Text nie je zákonom: formuluje odporúčania pre Komisiu.
Komisia oznámila vo svojom pracovnom programe na rok 2026 a v ročnom pracovnom programe Erasmus+ pilotný projekt o európskych školských alianciách. Cieľom tohto projektu je posilniť štruktúrovanú spoluprácu medzi školami v celej Únii nad rámec jednoduchej projektovej spolupráce a testovať inovatívne vyučovacie metódy a dostupnú a udržateľnú školskú mobilitu. Parlament prijal svoje vlastné uznesenie s cieľom usmerniť návrh a vykonávanie tohto pilotného projektu, pričom zdôraznil občiansky rozmer, inklúziu a zjednodušenie.
Občianske vzdelávanie v centre projektuObčianske vzdelávanie, demokratické kompetencie, mediálna gramotnosť, kritické myslenie a znalosť Európskej únie a jej hodnôt musia byť neoddeliteľnými súčasťami pilotného projektu, a to aj prostredníctvom participatívnych a experimentálnych prístupov k učeniu.
Zahrnutie znevýhodnených škôlCielené opatrenia musia umožniť účasť školám v znevýhodnených kontextoch alebo s nízkymi kapacitami, ako aj menej zvýhodneným študentom. Týka sa to aj odborných smerov a špecializovaných škôl (šport, umenie), a to s posilnením kapacít a primeranou podporou.
Menej administratívnej záťažeKomisia sa vyzýva, aby minimalizovala administratívnu záťaž a zložitosť pre zúčastnené školy prostredníctvom primeraných povinností podávania správ, zjednodušených postupov a jasných a praktických usmernení.
Monitorovanie a hodnotenie od začiatkuJasné kritériá monitorovania a hodnotenia sa musia stanoviť už pri spustení projektu, pričom musia pokrývať účasť, inklúziu, vzdelávacie výsledky, využívanie mobility, administratívnu efektívnosť a vplyv na základné kompetencie vrátane občianskych kompetencií.
Pravidelné informovanie ParlamentuParlament musí byť pravidelne informovaný počas prípravnej fázy a fázy vykonávania, a to prostredníctvom včasnej výmeny informácií o cieľoch, riadení, kritériách výberu a priebežných výsledkoch.
Uznesenie bolo prijaté 443 hlasmi za, 98 proti a 47 sa zdržalo hlasovania, a to elektronickým hlasovaním podľa mien.
Pre študentov a učiteľov by tento pilotný projekt mohol uľahčiť výmeny medzi školami z rôznych krajín a posilniť učenie o občianstve, médiách a kritickom myslení. Školy s menšími zdrojmi alebo v odľahlých oblastiach by mali mať prospech zo špecifických podporných opatrení na účasť. Zúčastnené inštitúcie by mali mať aj zjednodušené administratívne postupy. Parlament žiada, aby bol informovaný o pokroku, ale tento text neukladá žiadne povinnosti členským štátom ani školám: ide o odporúčania adresované Komisii.
Európsky parlament prijal uznesenie, ktoré vítá budúci pilotný projekt Komisie o európskych školských alianciách, oznámený v pracovnom programe Erasmus+ 2026. Pomerom hlasov 443 za, 98 proti a 47 zdržanlivých žiada, aby občianska výchova, demokratické kompetencie, mediálna výchova, kritické myslenie a znalosť Únie a jej hodnôt boli neoddeliteľnou súčasťou projektu. Žiada aj cielené opatrenia pre znevýhodnené školy alebo školy s nízkou kapacitou a zníženie administratívnej záťaže. Nie je to zákon: je to zoznam odporúčaní adresovaný Komisii, bez novej povinnosti pre členské štáty alebo školy.
Text nezavádza pilotný projekt a nevytvára žiadne práva ani povinnosti. Formuluje odporúčania pre Komisiu, ktorá zostáva jediným zodpovedným orgánom za koncepciu a vykonávanie. Parlament žiada, aby bol pravidelne informovaný, ale táto žiadosť je politickým záväzkom, nie právnou povinnosťou. Členské štáty si zachovávajú plnú právomoc v oblasti vzdelávania a uznesenie to výslovne pripomína.
Skutočná výzva je inde: pilotný projekt oznámený v pracovnom programe Erasmus+ 2026 má prekročiť projektovú spoluprácu smerom k štruktúrovanejšej a systémovejšej spolupráci medzi školami. Parlament do neho chce začleniť silný občiansky rozmer. Je to legitímne, ale treba zvážiť riziko: každý pridaný cieľ (občianstvo, inklúzia, mobilita, synergie, hodnotenie) zvyšuje záťaž, ktorá dopadne na školy a národné orgány. Uznesenie práve žiada minimalizovať administratívnu záťaž. Bude treba overiť, či si tieto dve požiadavky neodporujú.
Parlament trvá na tom, aby sa znevýhodnené školy alebo školy s nízkou kapacitou, ako aj menej zvýhodnení študenti, mohli zúčastniť. Nikto nebude spochybňovať tento cieľ. Ale inklúzia má svoju cenu: mobilizácia vidieckych, izolovaných alebo málo kapacitných škôl si vyžaduje prostriedky na koordináciu, dopravu a sprievodnú podporu. Ak Komisia znásobí kritériá oprávnenosti a povinnosti podávania správ na preukázanie inklúzie, odradí práve tie školy, ktoré chce dosiahnuť. Text to napoly priznáva, keď žiada zjednodušené postupy a jasné usmernenia. Je to správny reflex.
Uznesenie cituje odporúčanie Rady „Európa v pohybe“, ktoré stanovuje cieľ 20 % menej zvýhodnených študentov v mobilite do roku 2027. Toto číslo je kontext, nie povinnosť vytvorená týmto textom. Netreba ho meniť na novú záťaž pre školy. Správnym prístupom by bolo nechať zariadenia a miestne orgány definovať vlastné priority inklúzie, s flexibilným financovaním a bez ďalšieho formulára. Parlament nezachádza tak ďaleko, ale otvára dvere synergiám s Európskym sociálnym fondom plus a zárukou pre mládež. Pod podmienkou, že tieto fondy sa nestanú ďalšou vrstvou byrokracie.
Každý cieľ pridaný do pilotného projektu je ďalšou záťažou pre školy; Parlament to vie, ale ešte si nevybral medzi dlhým zoznamom a skutočnou implementáciou.
Európsky parlament prijal uznesenie, ktoré vítá budúci pilotný projekt Komisie o európskych školských alianciách, oznámený v pracovnom programe Erasmus+ 2026. Pomerom hlasov 443 za, 98 proti a 47 zdržanlivých žiada, aby občianska výchova, demokratické kompetencie, mediálna výchova, kritické myslenie a znalosť Únie a jej hodnôt boli neoddeliteľnou súčasťou projektu. Žiada aj cielené opatrenia pre znevýhodnené školy alebo školy s nízkou kapacitou a zníženie administratívnej záťaže. Nie je to zákon: je to zoznam odporúčaní adresovaný Komisii, bez novej povinnosti pre členské štáty alebo školy.
Text nezavádza pilotný projekt a nevytvára žiadne práva ani povinnosti. Formuluje odporúčania pre Komisiu, ktorá zostáva jediným zodpovedným orgánom za koncepciu a vykonávanie. Parlament žiada, aby bol pravidelne informovaný, ale táto žiadosť je politickým záväzkom, nie právnou povinnosťou. Členské štáty si zachovávajú plnú právomoc v oblasti vzdelávania a uznesenie to výslovne pripomína.
Skutočná výzva je inde: pilotný projekt oznámený v pracovnom programe Erasmus+ 2026 má prekročiť projektovú spoluprácu smerom k štruktúrovanejšej a systémovejšej spolupráci medzi školami. Parlament do neho chce začleniť silný občiansky rozmer. Je to legitímne, ale treba zvážiť riziko: každý pridaný cieľ (občianstvo, inklúzia, mobilita, synergie, hodnotenie) zvyšuje záťaž, ktorá dopadne na školy a národné orgány. Uznesenie práve žiada minimalizovať administratívnu záťaž. Bude treba overiť, či si tieto dve požiadavky neodporujú.
Parlament trvá na tom, aby sa znevýhodnené školy alebo školy s nízkou kapacitou, ako aj menej zvýhodnení študenti, mohli zúčastniť. Nikto nebude spochybňovať tento cieľ. Ale inklúzia má svoju cenu: mobilizácia vidieckych, izolovaných alebo málo kapacitných škôl si vyžaduje prostriedky na koordináciu, dopravu a sprievodnú podporu. Ak Komisia znásobí kritériá oprávnenosti a povinnosti podávania správ na preukázanie inklúzie, odradí práve tie školy, ktoré chce dosiahnuť. Text to napoly priznáva, keď žiada zjednodušené postupy a jasné usmernenia. Je to správny reflex.
Uznesenie cituje odporúčanie Rady „Európa v pohybe“, ktoré stanovuje cieľ 20 % menej zvýhodnených študentov v mobilite do roku 2027. Toto číslo je kontext, nie povinnosť vytvorená týmto textom. Netreba ho meniť na novú záťaž pre školy. Správnym prístupom by bolo nechať zariadenia a miestne orgány definovať vlastné priority inklúzie, s flexibilným financovaním a bez ďalšieho formulára. Parlament nezachádza tak ďaleko, ale otvára dvere synergiám s Európskym sociálnym fondom plus a zárukou pre mládež. Pod podmienkou, že tieto fondy sa nestanú ďalšou vrstvou byrokracie.
Každý cieľ pridaný do pilotného projektu je ďalšou záťažou pre školy; Parlament to vie, ale ešte si nevybral medzi dlhým zoznamom a skutočnou implementáciou.
