Európsky parlament prijal 16. septembra 2026 uznesenie, v ktorom žiada Úniu a členské štáty, aby uznali, že hybridné činy môžu predstavovať formu vojny, a to aj bez použitia klasických síl. Vyzýva, aby sa hybridné operácie, ktoré zostávajú pod prahom ozbrojeného konfliktu a nedajú sa zvládnuť len silami zákona a poriadku, riešili ako otázky kolektívnej bezpečnosti s kombinovanou civilnou a vojenskou odpoveďou. Text nie je zákonom: Parlament žiada Komisiu, Radu a členské štáty, aby konali, ale sám nevytvára právne povinnosti.
Hybridné útoky (kybernetické útoky, dezinformácie, sabotáže, tlak na infraštruktúru) stierajú hranicu medzi vojnou a mierom. Parlament sa domnieva, že európska odpoveď je stále príliš reaktívna a chýbajú jej kapacity na monitorovanie v reálnom čase, pripisovanie zodpovednosti a proaktívnu reakciu. Prijaté uznesenie je politickým stanoviskom: nenahrádza existujúce zákony, ale stanovuje priority, ktoré chce Parlament presadiť u Komisie, Rady, vysokého predstaviteľa a národných vlád.
Uznať hybridné činy ako možnú vojnuParlament vyzýva Úniu a členské štáty, aby pripustili, že hybridné činy môžu predstavovať formu vojny, bez ohľadu na to, či sa použijú klasické sily.
Riešiť operácie pod prahom ako kolektívnu bezpečnosťŽiada Komisiu a Radu, aby posúdili existujúce právne rámce, odstránili medzery a považovali hybridné operácie, ktoré nemožno zvládnuť len silami zákona a poriadku, za otázky kolektívnej bezpečnosti vyžadujúce kombinovanú civilno-vojenskú odpoveď.
Posilniť včasné varovanie a preventívne vyvracanieParlament požaduje posilnený systém včasného varovania na boj proti dezinformáciám v reálnom čase s jasnými operačnými zodpovednosťami a harmonizované mechanizmy preventívneho vyvracania a rýchlej reakcie na úrovni Únie a s partnerskými krajinami.
Zamerať sa na siete a nezákonné finančné tokyVyzýva Komisiu, vysokého predstaviteľa a členské štáty, aby plne využili súbor nástrojov proti manipulácii s informáciami a zahraničnému zasahovaniu a príručku odrádzania, a to aj prostredníctvom koordinovaného verejného pripisovania zodpovednosti a reštriktívnych opatrení zameraných nielen na izolované incidenty, ale aj na nezákonné finančné toky, technickú infraštruktúru a siete sprostredkovateľov.
Zahrnúť kognitívne zraniteľnosti do bezpečnostnej stratégieParlament žiada, aby sa kognitívne zraniteľnosti uznali a riešili v budúcej bezpečnostnej stratégii Únie a aby Komisia poskytla mapovanie týchto zraniteľností a kritériá odolnosti.
Uznesenie bolo prijaté 470 hlasmi za, 129 proti a 62 sa zdržalo hlasovania pri elektronickom hlasovaní podľa mien.
Pre občanov tento hlas priamo nemení zákon, ale tlačí európske inštitúcie a vlády, aby lepšie chránili kritickú infraštruktúru (energetika, zdravotníctvo, financie, podmorské káble) a rýchlejšie bojovali proti dezinformáciám a zahraničnému zasahovaniu. Podporuje aj posilnenú spoluprácu s partnermi, ako sú Spojené kráľovstvo, Nórsko, Kanada, Japonsko, Južná Kórea, Austrália, Nový Zéland a Taiwan, ako aj s Ukrajinou, Moldavskom, Arménskom a Čiernou Horou pri spoločných cvičeniach a odbornej príprave. Parlament napokon žiada, aby boli úlohy Európskeho centra pre demokratickú odolnosť jasne vymedzené, aby sa predišlo duplicite.
Európsky parlament prijal 16. septembra 2026 uznesenie, v ktorom žiada Úniu a členské štáty, aby uznali, že hybridné akty môžu predstavovať formu vojny, a to aj bez použitia klasických síl. Vyzýva, aby sa operácie, ktoré zostávajú pod prahom ozbrojených konfliktov a nedajú sa zvládnuť len silami poriadku, riešili ako otázky kolektívnej bezpečnosti s kombinovanou civilnou a vojenskou odpoveďou. Text nie je zákonom: stanovuje politické priority bez vytvárania právnych záväzkov.
Uznesenie prijaté 470 hlasmi za, 129 proti a 62 zdržanlivými nemá záväznú silu. Vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty na konanie, ale nevytvára žiadne právne záväzky. Jeho význam je politický: stanovuje priority, ktoré chce Parlament presadiť, a zaväzuje inštitúcie zodpovedať sa za ich vykonávanie.
Text žiada Úniu, aby uznala, že hybridné akty môžu predstavovať formu vojny, či sa použijú klasické sily alebo nie. Nejde o automatickú vojnovú klauzulu, ale o výzvu považovať tieto operácie za vážne hrozby, a nie za izolované incidenty.
Parlament vyzýva, aby sa hybridné operácie, ktoré nedokážu zvládnuť len sily poriadku, riešili ako otázky kolektívnej bezpečnosti vyžadujúce kombinovanú civilno-vojenskú odpoveď. To znamená koordináciu medzi spravodajskými službami, ozbrojenými silami a civilnými orgánmi, ale aj vyjasnenie operačných zodpovedností.
Žiada posilnený systém včasného varovania na boj proti dezinformáciám v reálnom čase s jasnými zodpovednosťami a harmonizované mechanizmy preventívneho vyvracania a rýchlej reakcie na úrovni Únie a s partnerskými krajinami. Nástrojový balík FIMI by mal zahŕňať protiopatrenia proti pokročilým technikám ovplyvňovania, ako je reflexívna kontrola.
Text tiež vyzýva zamerať sa nielen na izolované incidenty, ale aj na nezákonné finančné toky, technickú infraštruktúru a siete sprostredkovateľov, ktoré tieto kampane podporujú. Prístup, ktorý sankcionuje len symptómy, ponecháva schopnosť škodiť nedotknutú.
Uznať hybridnú vojnu znamená odmietnuť zaobchádzať s ňou ako so sériou izolovaných incidentov.
Európsky parlament prijal 16. septembra 2026 uznesenie, v ktorom žiada Úniu a členské štáty, aby uznali, že hybridné akty môžu predstavovať formu vojny, a to aj bez použitia klasických síl. Vyzýva, aby sa operácie, ktoré zostávajú pod prahom ozbrojených konfliktov a nedajú sa zvládnuť len silami poriadku, riešili ako otázky kolektívnej bezpečnosti s kombinovanou civilnou a vojenskou odpoveďou. Text nie je zákonom: stanovuje politické priority bez vytvárania právnych záväzkov.
Uznesenie prijaté 470 hlasmi za, 129 proti a 62 zdržanlivými nemá záväznú silu. Vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty na konanie, ale nevytvára žiadne právne záväzky. Jeho význam je politický: stanovuje priority, ktoré chce Parlament presadiť, a zaväzuje inštitúcie zodpovedať sa za ich vykonávanie.
Text žiada Úniu, aby uznala, že hybridné akty môžu predstavovať formu vojny, či sa použijú klasické sily alebo nie. Nejde o automatickú vojnovú klauzulu, ale o výzvu považovať tieto operácie za vážne hrozby, a nie za izolované incidenty.
Parlament vyzýva, aby sa hybridné operácie, ktoré nedokážu zvládnuť len sily poriadku, riešili ako otázky kolektívnej bezpečnosti vyžadujúce kombinovanú civilno-vojenskú odpoveď. To znamená koordináciu medzi spravodajskými službami, ozbrojenými silami a civilnými orgánmi, ale aj vyjasnenie operačných zodpovedností.
Žiada posilnený systém včasného varovania na boj proti dezinformáciám v reálnom čase s jasnými zodpovednosťami a harmonizované mechanizmy preventívneho vyvracania a rýchlej reakcie na úrovni Únie a s partnerskými krajinami. Nástrojový balík FIMI by mal zahŕňať protiopatrenia proti pokročilým technikám ovplyvňovania, ako je reflexívna kontrola.
Text tiež vyzýva zamerať sa nielen na izolované incidenty, ale aj na nezákonné finančné toky, technickú infraštruktúru a siete sprostredkovateľov, ktoré tieto kampane podporujú. Prístup, ktorý sankcionuje len symptómy, ponecháva schopnosť škodiť nedotknutú.
Uznať hybridnú vojnu znamená odmietnuť zaobchádzať s ňou ako so sériou izolovaných incidentov.
