Európsky parlament prijal uznesenie, v ktorom konštatuje, že členské štáty od krízy v roku 2008 zaviedli 91 sektorových daní na finančný sektor, čo výrazne fragmentuje daňové prostredie. Žiada lepšiu koordináciu na úrovni Únie, najmä pokiaľ ide o vykazovanie podľa jednotlivých krajín a boj proti daňovým únikom, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala reformu DPH uplatňovanej na finančné služby. Parlament berie na vedomie oznámené stiahnutie návrhu dane z finančných transakcií bez toho, aby ho schválil alebo zamietol. Tento text je uznesenie: nevytvára nové záväzné pravidlá, žiada Komisiu a Radu, aby konali.
Finančné služby sú vo Únii vo všeobecnosti oslobodené od DPH od roku 1977. Toto oslobodenie bráni bankám a poisťovniam získať späť DPH, ktorú platia za svoje nákupy, čo zvyšuje ich náklady a môže sa preniesť na spotrebiteľov. Zároveň členské štáty znásobili špecifické dane na finančný sektor, čím vytvorili pravidlá, ktoré sa v jednotlivých krajinách líšia. Parlament sa domnieva, že táto fragmentácia brzdí cezhraničné investície a škodí únii kapitálových trhov. Žiada Komisiu, aby posúdila účinky súčasného režimu DPH a zvážila možnosti reformy, vrátane cezhraničnej skupiny pre DPH a úplného začlenenia poisťovacích služieb do DPH.
Zistených 91 sektorových daníParlament poznamenáva, že členské štáty zaviedli od finančnej krízy 91 sektorových daní na finančný sektor, čo vytvára silnú daňovú fragmentáciu a dodatočné administratívne náklady pre poskytovateľov finančných služieb.
Požadovaná posilnená koordináciaVyzýva na posilnenú koordináciu na úrovni Únie, najmä pri vykonávaní smernice o minimálnom zdanení, s pevnými pravidlami boja proti daňovým únikom a požiadavkami na transparentnosť, najmä vykazovanie podľa jednotlivých krajín.
Preskúmať reformu DPHVyzýva Komisiu, aby preskúmala dôsledky súčasného režimu DPH na finančný sektor, aby túto analýzu verejne zdieľala a aby zvážila možnosti nápravy narúšajúcich účinkov, vrátane možnosti cezhraničnej skupiny pre DPH, za podmienok transferového oceňovania a záruk proti zneužívaniu.
Poistenie: začlenenie do DPHVyzýva Komisiu, aby posúdila uskutočniteľnosť nahradenia vnútroštátnych daní z poistného úplným začlenením poisťovacích služieb do systému DPH v rámci možnej reformy oslobodenia.
Ústredie: Rada vyzvaná konaťVyzýva Radu, aby zaujala stanovisko k návrhu smernice, ktorou sa zriaďuje systém zdaňovania podľa ústredia pre mikropodniky, malé a stredné podniky, s prihliadnutím na uznesenie Parlamentu z 10. apríla 2024.
Uznesenie bolo prijaté 418 hlasmi za, 152 proti a 85 sa zdržalo hlasovania pri elektronickom hlasovaní podľa mien 7. júla 2026.
Pre jednotlivcov táto voľba priamo nemení dane ani ceny. Otvára cestu k budúcej reforme DPH na finančné služby: ak by sa uskutočnila, banky a poisťovne by mohli získať späť DPH zaplatenú na vstupe, čo by mohlo znížiť niektoré náklady, ale Parlament trvá na tom, aby žiadna reforma nepriniesla celkové dodatočné náklady pre domácnosti s nízkymi a strednými príjmami. Podniky, najmä cezhraničné banky a fintechy, by mohli profitovať z väčšej právnej jasnosti a zníženia administratívnej záťaže, ak by sa vnútroštátne pravidlá viac koordinovali. Text tiež žiada väčšiu transparentnosť daní platených finančným sektorom, čo by mohlo posilniť príspevok tohto sektora k verejným príjmom.
Európsky parlament prijal uznesenie, ktoré konštatuje jednoduchý fakt: od roku 2008 zaviedli členské štáty 91 sektorových daní na finančný sektor bez akejkoľvek koordinácie. Žiada Komisiu, aby preskúmala reformu DPH, a berie na vedomie stiahnutie dane z finančných transakcií. Tento text však nevytvára žiadne záväzné pravidlá: vyzýva, apeluje, povzbudzuje. Pre banky a poisťovne pôsobiace vo viacerých krajinách zostáva daňová fragmentácia celistvá a náklady na komplexnosť naďalej zaťažujú cezhraničné investície.
91 sektorových daní, ktoré Parlament zmapoval, nie je štatistický detail. Každá vnútroštátna daň má svoje vlastné pravidlá, vlastné definície, vlastné postupy podávania priznaní. Pre banku pôsobiacu v desiatich členských štátoch to znamená desať daňových systémov, ktoré treba zvládnuť, desať súborov formulárov, desať kalendárov. Náklady na dodržiavanie predpisov rastú a tieto náklady sa prenášajú na klientov alebo na akcionárov. Daňová fragmentácia pôsobí ako vnútorné clo: chráni domácich aktérov a penalizuje tých, ktorí chcú rásť v európskom meradle.
Parlament správne poukazuje na túto fragmentáciu. Jeho odpoveď, nezáväzné uznesenie, ktoré žiada koordináciu, však nemení stimuly. Členské štáty si zachovávajú svoju daňovú suverenitu a je to ich právo. Problém nie je v tom, že zdaňujú, ale v tom, že zdaňujú každý po svojom bez zohľadnenia kumulatívneho účinku na vnútorný trh. Prístup založený na subsidiarite by nespočíval v harmonizácii zhora, ale v tom, aby sa koordinácia stala výhodnou pre štáty, ktoré si ju zvolia, napríklad prostredníctvom jednotných kontaktných miest alebo spoločných priznaní. Text zostáva v rovine zaklínania.
Komisia je vyzvaná, aby posúdila vplyv režimu DPH a zvážila možnosti. Je to žiadosť o štúdiu, nie reforma. A kým sa štúdia vykonáva, podniky naďalej platia cenu neistoty. Náklady na odklad sú reálne: cezhraničné expanzné projekty sa odkladajú, fintechy sa rozhodujú rozvíjať mimo Únie, kapitál odchádza do predvídateľnejších jurisdikcií. Parlament mohol požadovať záväzný harmonogram alebo núdzové opatrenia pre najzjavnejšie prípady dvojitého zdanenia. Neurobil to.
Oslobodenie finančných služieb od DPH pochádza z roku 1977. V tom čase sa uplatňovanie DPH na komplexné služby považovalo za administratívne nemožné. Parlament uznáva, že technologický pokrok a digitalizácia by mohli toto opodstatnenie spochybniť. Nevyvodzuje z toho však dôsledky: žiada štúdiu a potom prípadnú reformu. Súčasné oslobodenie však vytvára dobre známe nežiaduce účinky. Banky si nemôžu odpočítať DPH zaplatenú pri svojich nákupoch, čo ich motivuje internalizovať služby namiesto ich externalizácie, a tým obmedzuje špecializáciu a inovácie. Menší aktéri a fintechy, ktoré nemajú rovnaké úspory z rozsahu, sú znevýhodnení.
Parlament zvažuje dve možnosti: cezhraničnú skupinu pre DPH a úplné začlenenie poisťovacích služieb do DPH. Prvá by mohla znížiť administratívne náklady, ale zostáva dobrovoľná a obmedzená územnými obmedzeniami. Druhá by nahradila vnútroštátne dane z poistného harmonizovanou DPH. V oboch prípadoch je diabol v detailoch: pravidlá transferového oceňovania, záruky proti zneužitiu, definícia nových služieb (kryptoaktíva, decentralizované financie) nie sú vyriešené. Text žiada Komisiu, aby preskúmala uskutočniteľnosť, ale nestanovuje žiadne usmerňujúce zásady, aby sa reforma nestala byrokratickým monštrom.
Ambicióznejší prístup by spočíval v stanovení jednoduchej zásady: každá reforma DPH na finančné služby musí znížiť náklady na dodržiavanie predpisov a nesmie zvýšiť celkové zaťaženie spotrebiteľov. Parlament to hovorí, ale bez kontrolného mechanizmu. Vyzýva Komisiu, aby verejne zdieľala svoju analýzu, čo je minimum. Mohol požadovať, aby každý budúci návrh sprevádzala nezávislá štúdia vplyvu a test subsidiarity. Nie je to tak.
91 daní, 27 režimov a uznesenie, ktoré žiada štúdiu: status quo má pred sebou ešte veľa pekných dní.
Európsky parlament prijal uznesenie, ktoré konštatuje jednoduchý fakt: od roku 2008 zaviedli členské štáty 91 sektorových daní na finančný sektor bez akejkoľvek koordinácie. Žiada Komisiu, aby preskúmala reformu DPH, a berie na vedomie stiahnutie dane z finančných transakcií. Tento text však nevytvára žiadne záväzné pravidlá: vyzýva, apeluje, povzbudzuje. Pre banky a poisťovne pôsobiace vo viacerých krajinách zostáva daňová fragmentácia celistvá a náklady na komplexnosť naďalej zaťažujú cezhraničné investície.
91 sektorových daní, ktoré Parlament zmapoval, nie je štatistický detail. Každá vnútroštátna daň má svoje vlastné pravidlá, vlastné definície, vlastné postupy podávania priznaní. Pre banku pôsobiacu v desiatich členských štátoch to znamená desať daňových systémov, ktoré treba zvládnuť, desať súborov formulárov, desať kalendárov. Náklady na dodržiavanie predpisov rastú a tieto náklady sa prenášajú na klientov alebo na akcionárov. Daňová fragmentácia pôsobí ako vnútorné clo: chráni domácich aktérov a penalizuje tých, ktorí chcú rásť v európskom meradle.
Parlament správne poukazuje na túto fragmentáciu. Jeho odpoveď, nezáväzné uznesenie, ktoré žiada koordináciu, však nemení stimuly. Členské štáty si zachovávajú svoju daňovú suverenitu a je to ich právo. Problém nie je v tom, že zdaňujú, ale v tom, že zdaňujú každý po svojom bez zohľadnenia kumulatívneho účinku na vnútorný trh. Prístup založený na subsidiarite by nespočíval v harmonizácii zhora, ale v tom, aby sa koordinácia stala výhodnou pre štáty, ktoré si ju zvolia, napríklad prostredníctvom jednotných kontaktných miest alebo spoločných priznaní. Text zostáva v rovine zaklínania.
Komisia je vyzvaná, aby posúdila vplyv režimu DPH a zvážila možnosti. Je to žiadosť o štúdiu, nie reforma. A kým sa štúdia vykonáva, podniky naďalej platia cenu neistoty. Náklady na odklad sú reálne: cezhraničné expanzné projekty sa odkladajú, fintechy sa rozhodujú rozvíjať mimo Únie, kapitál odchádza do predvídateľnejších jurisdikcií. Parlament mohol požadovať záväzný harmonogram alebo núdzové opatrenia pre najzjavnejšie prípady dvojitého zdanenia. Neurobil to.
Oslobodenie finančných služieb od DPH pochádza z roku 1977. V tom čase sa uplatňovanie DPH na komplexné služby považovalo za administratívne nemožné. Parlament uznáva, že technologický pokrok a digitalizácia by mohli toto opodstatnenie spochybniť. Nevyvodzuje z toho však dôsledky: žiada štúdiu a potom prípadnú reformu. Súčasné oslobodenie však vytvára dobre známe nežiaduce účinky. Banky si nemôžu odpočítať DPH zaplatenú pri svojich nákupoch, čo ich motivuje internalizovať služby namiesto ich externalizácie, a tým obmedzuje špecializáciu a inovácie. Menší aktéri a fintechy, ktoré nemajú rovnaké úspory z rozsahu, sú znevýhodnení.
Parlament zvažuje dve možnosti: cezhraničnú skupinu pre DPH a úplné začlenenie poisťovacích služieb do DPH. Prvá by mohla znížiť administratívne náklady, ale zostáva dobrovoľná a obmedzená územnými obmedzeniami. Druhá by nahradila vnútroštátne dane z poistného harmonizovanou DPH. V oboch prípadoch je diabol v detailoch: pravidlá transferového oceňovania, záruky proti zneužitiu, definícia nových služieb (kryptoaktíva, decentralizované financie) nie sú vyriešené. Text žiada Komisiu, aby preskúmala uskutočniteľnosť, ale nestanovuje žiadne usmerňujúce zásady, aby sa reforma nestala byrokratickým monštrom.
Ambicióznejší prístup by spočíval v stanovení jednoduchej zásady: každá reforma DPH na finančné služby musí znížiť náklady na dodržiavanie predpisov a nesmie zvýšiť celkové zaťaženie spotrebiteľov. Parlament to hovorí, ale bez kontrolného mechanizmu. Vyzýva Komisiu, aby verejne zdieľala svoju analýzu, čo je minimum. Mohol požadovať, aby každý budúci návrh sprevádzala nezávislá štúdia vplyvu a test subsidiarity. Nie je to tak.
91 daní, 27 režimov a uznesenie, ktoré žiada štúdiu: status quo má pred sebou ešte veľa pekných dní.
