Európsky parlament prijal uznesenie, ktorým požaduje okamžité a bezpodmienečné prepustenie Aliaksandry Pulinovičovej a všetkých politických väzňov v Bielorusku, ako aj ich úplnú rehabilitáciu. Odsudzuje politické stíhanie a žiada okamžité zrušenie článku 411 bieloruského trestného zákonníka, ktorý sa používa na svojvoľné predlžovanie väzby. Text tiež vyzýva na posilnenie cielených sankcií a na podporu medzinárodných justičných mechanizmov, ako je Medzinárodný trestný súd. Parlament žiada Komisiu a členské štáty, aby konali; nejde o zákon.
Podľa Parlamentu Bielorusko svojvoľne zadržiava 853 politických väzňov, vrátane 16-ročnej Aliaksandry Pulinovičovej, odsúdenej na viac ako 10 rokov väzenia za protivojnové graffiti. Článok 411 trestného zákonníka sa používa na nekonečné predlžovanie trestov na základe vykonštruovaných disciplinárnych priestupkov, pričom od roku 2020 postihol viac ako 80 ľudí. Parlament sa domnieva, že prepustenie všetkých politických väzňov a ukončenie represií sú predpokladom akéhokoľvek politického dialógu a akejkoľvek hospodárskej spolupráce s režimom.
Požadované okamžité prepustenieParlament požaduje okamžité a bezpodmienečné prepustenie Aliaksandry Pulinovičovej a všetkých politických väzňov, ich úplnú rehabilitáciu a plné obnovenie ich práv.
Zrušenie článku 411Odsudzuje systematické používanie článku 411 bieloruského trestného zákonníka ako nástroja politického prenasledovania, žiada jeho okamžité zrušenie a požaduje prepustenie a úplnú právnu rehabilitáciu všetkých osôb odsúdených podľa tohto ustanovenia. Podľa tohto obvinenia zostáva zadržiavaných približne 50 politických väzňov.
Koniec zlého zaobchádzaniaParlament naliehavo vyzýva bieloruské orgány, aby ukončili všetky formy zlého zaobchádzania, väzby na tajnom mieste, odopierania lekárskej starostlivosti a prístupu k právnikom a rodine, ako aj nútenej práce, a aby vyšetrili úmrtia vo väzbe a obvinenia z mučenia.
Posilnené cielené sankcieVyzýva Radu, aby rozšírila, posilnila a striktne uplatňovala cielené sankcie voči všetkým osobám a subjektom zodpovedným za politické stíhanie, represie a mučenie.
Podpora medzinárodnej spravodlivostiParlament žiada Úniu a jej členské štáty, aby podporili zhromažďovanie dôkazov o zločinoch Lukašenkovho režimu, a to aj na úrovni Organizácie Spojených národov, a aby posilnili zodpovednosť prostredníctvom Medzinárodného trestného súdu a vnútroštátnych konaní založených na extrateritoriálnej a univerzálnej jurisdikcii.
Uznesenie bolo prijaté v elektronickom hlasovaní podľa mien pomerom 504 hlasov za, 4 proti a 55 sa zdržalo hlasovania.
Toto uznesenie nemá právne záväznú silu: vyjadruje politický postoj Európskeho parlamentu a žiada Komisiu, Radu a členské štáty, aby konali. Konkrétne vyzýva na posilnenie sankcií voči bieloruským predstaviteľom, na udelenie humanitárnych víz prepusteným politickým väzňom a na podporu stíhaní pred Medzinárodným trestným súdom. Pre európskych občanov to znamená, že Únia je vyzvaná, aby udržiavala tlak na bieloruský režim a nenormalizovala svoje vzťahy, kým nebudú prepustení všetci politickí väzni a kým sa neskončí represia.
Európsky parlament prijal uznesenie, ktoré žiada okamžité a bezpodmienečné prepustenie Aliaksandry Pulinovičovej a všetkých bieloruských politických väzňov. Nie je to zákon, ale politický akt, ktorým sa Únia zaväzuje nenormalizovať vzťahy s režimom, ktorý väzní tínedžerov za protivojnové graffiti.
Aliaksandra Pulinovičová mala 16 rokov, keď ju zatkli za graffiti proti vojne na Ukrajine. Súdili ju za zatvorenými dverami, odsúdili na viac ako desať rokov väzenia a zaradili na zoznam teroristov. Jej prípad nie je ojedinelý: podľa Parlamentu zostáva svojvoľne zadržiavaných 853 politických väzňov. Článok 411 bieloruského trestného zákonníka umožňuje neobmedzene predlžovať tresty na základe vykonštruovaných disciplinárnych priestupkov, čím sa väzenie mení na psychologické mučenie. Od roku 2020 bolo na jeho základe odsúdených viac ako 80 ľudí a približne 50 zostáva vo väzení, pričom ich život a zdravie sú vážne ohrozené.
Parlament sa neobmedzuje len na odsúdenie: žiada okamžité zrušenie článku 411 a úplnú právnu rehabilitáciu všetkých osôb odsúdených podľa tohto ustanovenia. Žiada aj ukončenie zlého zaobchádzania, samoväzby, odopierania lekárskej starostlivosti a prístupu k advokátom, ako aj vyšetrovanie úmrtí vo väzbe a tvrdení o mučení. Sú to jasné požiadavky, ktoré však smerujú k režimu, ktorý týmto právam nepriznáva žiadnu legitimitu. Text uznáva úsilie Spojených štátov o dosiahnutie prepustení, zároveň však zdôrazňuje, že sú motivované ekonomickým prežitím režimu a neodôvodňujú žiadnu normalizáciu. Prepustenie všetkých politických väzňov a ukončenie represií zostávajú predpokladom akéhokoľvek politického dialógu a akejkoľvek hospodárskej spolupráce.
Európska únia je vyzvaná, aby zintenzívnila svoje úsilie: vyzvala veľvyslancov režimu, aby odhalili zdravotný stav a miesto pobytu väzňov, udelila humanitárne víza a poskytla pomoc pri readaptácii. Rada je vyzvaná, aby rozšírila a striktne uplatňovala cielené sankcie proti zodpovedným za politické stíhanie, represie a mučenie. Parlament tiež podporuje zhromažďovanie dôkazov o zločinoch režimu, a to aj na úrovni Organizácie Spojených národov, a stíhanie pred Medzinárodným trestným súdom, najmä podanie Litvy, ako aj vnútroštátne konania založené na univerzálnej jurisdikcii. Prístup založený na subsidiarite a trhu by spočíval v cielení na zodpovedné jednotlivce namiesto ukladania všeobecných hospodárskych sankcií, ktoré postihujú obyvateľstvo, a v podmienení akejkoľvek hospodárskej spolupráce overiteľnými politickými reformami namiesto prísľubov prepustenia bez budúcnosti.
Uväzniť tínedžera za graffiti je priznaním režimu, ktorý sa už nebojí ničoho iného než slobody svojich občanov.
Európsky parlament prijal uznesenie, ktoré žiada okamžité a bezpodmienečné prepustenie Aliaksandry Pulinovičovej a všetkých bieloruských politických väzňov. Nie je to zákon, ale politický akt, ktorým sa Únia zaväzuje nenormalizovať vzťahy s režimom, ktorý väzní tínedžerov za protivojnové graffiti.
Aliaksandra Pulinovičová mala 16 rokov, keď ju zatkli za graffiti proti vojne na Ukrajine. Súdili ju za zatvorenými dverami, odsúdili na viac ako desať rokov väzenia a zaradili na zoznam teroristov. Jej prípad nie je ojedinelý: podľa Parlamentu zostáva svojvoľne zadržiavaných 853 politických väzňov. Článok 411 bieloruského trestného zákonníka umožňuje neobmedzene predlžovať tresty na základe vykonštruovaných disciplinárnych priestupkov, čím sa väzenie mení na psychologické mučenie. Od roku 2020 bolo na jeho základe odsúdených viac ako 80 ľudí a približne 50 zostáva vo väzení, pričom ich život a zdravie sú vážne ohrozené.
Parlament sa neobmedzuje len na odsúdenie: žiada okamžité zrušenie článku 411 a úplnú právnu rehabilitáciu všetkých osôb odsúdených podľa tohto ustanovenia. Žiada aj ukončenie zlého zaobchádzania, samoväzby, odopierania lekárskej starostlivosti a prístupu k advokátom, ako aj vyšetrovanie úmrtí vo väzbe a tvrdení o mučení. Sú to jasné požiadavky, ktoré však smerujú k režimu, ktorý týmto právam nepriznáva žiadnu legitimitu. Text uznáva úsilie Spojených štátov o dosiahnutie prepustení, zároveň však zdôrazňuje, že sú motivované ekonomickým prežitím režimu a neodôvodňujú žiadnu normalizáciu. Prepustenie všetkých politických väzňov a ukončenie represií zostávajú predpokladom akéhokoľvek politického dialógu a akejkoľvek hospodárskej spolupráce.
Európska únia je vyzvaná, aby zintenzívnila svoje úsilie: vyzvala veľvyslancov režimu, aby odhalili zdravotný stav a miesto pobytu väzňov, udelila humanitárne víza a poskytla pomoc pri readaptácii. Rada je vyzvaná, aby rozšírila a striktne uplatňovala cielené sankcie proti zodpovedným za politické stíhanie, represie a mučenie. Parlament tiež podporuje zhromažďovanie dôkazov o zločinoch režimu, a to aj na úrovni Organizácie Spojených národov, a stíhanie pred Medzinárodným trestným súdom, najmä podanie Litvy, ako aj vnútroštátne konania založené na univerzálnej jurisdikcii. Prístup založený na subsidiarite a trhu by spočíval v cielení na zodpovedné jednotlivce namiesto ukladania všeobecných hospodárskych sankcií, ktoré postihujú obyvateľstvo, a v podmienení akejkoľvek hospodárskej spolupráce overiteľnými politickými reformami namiesto prísľubov prepustenia bez budúcnosti.
Uväzniť tínedžera za graffiti je priznaním režimu, ktorý sa už nebojí ničoho iného než slobody svojich občanov.
