Európsky parlament 16. júna 2026 prijal novú legislatívu zameranú na posilnenie postavenia poľnohospodárov v potravinovom dodávateľskom reťazci. Text mení tri existujúce nariadenia s cieľom zlepšiť vyjednávaciu silu poľnohospodárov, najmä prostredníctvom organizácií výrobcov a družstiev, a zvýšiť transparentnosť a spravodlivosť v zmluvách.
Európski poľnohospodári, najmä malé a stredné farmy, čelia rastúcej nestabilite svetových trhov, extrémnym poveternostným javom a tlaku na svoje príjmy. Európska komisia v roku 2024 navrhla revíziu pravidiel na posilnenie ich postavenia v potravinovom reťazci, kde sú často v slabšej pozícii voči spracovateľom a distribútorom.
Parlament prijal svoju pozíciu v prvom čítaní. Hlavné opatrenia zahŕňajú:
Text bol prijatý 560 hlasmi za, 75 proti a 25 sa zdržalo hlasovania.
Pre spotrebiteľov táto legislatíva smeruje k zabezpečeniu udržateľnejšieho a spravodlivejšieho stravovania s lepším príjmom pre poľnohospodárov. Označenia „spravodlivý“ alebo „férový“ na produktoch umožnia občanom robiť informované rozhodnutia. Pre poľnohospodárov nové pravidlá poskytujú väčšiu právnu istotu a vyjednávaciu silu, čo by malo stabilizovať ich príjmy a povzbudiť mladých ľudí, aby sa usadili. Text musí byť ešte formálne schválený Radou EÚ, kým nadobudne účinnosť.
Európsky parlament prijal 16. júna 2026 pomerom hlasov 560 za, 75 proti a 25 zdržaných sa dohodu, ktorá zavádza povinné písomné zmluvy pre mlieko a väčšinu poľnohospodárskych produktov. Pod zámienkou posilnenia postavenia poľnohospodárov pridáva predovšetkým formuláre, klauzuly a výnimky dohodnuté medzi administratívami. Cena, ktorú dostane výrobca, však nezávisí od počtu strán zmluvy.
Článok 148 zmeneného nariadenia ukladá písomnú zmluvu medzi producentmi mlieka a spracovateľmi, zberateľmi, distribútormi alebo maloobchodníkmi. Deklarovaným cieľom je vyvážiť obchodné vzťahy. Povinná zmluva však o cene nehovorí nič. Ak je kupujúci jediným miestnym odbytiskom a producenti sú rozptýlení, podpis dokumentu nezmení pomer síl: pridá administratívny krok, často na úkor menšieho aktéra, ktorý bude musieť zaplatiť za právneho poradcu, aby skontroloval klauzuly, ktoré nebude môcť prejednať.
Členské štáty môžu rozhodnúť, že niektoré klauzuly o cenových ukazovateľoch alebo revíziách nebudú povinné. Je to užitočný ventil, ale vytvára mozaiku vnútroštátnych pravidiel: producent, ktorý predáva vo viacerých krajinách, sa bude musieť prispôsobiť každému režimu. Oznámené zjednodušenie sa mení na ďalšiu zložitosť pre tých, ktorí prekračujú hranice.
Nový článok 88a povoľuje nepovinné označenia ako „spravodlivé“ alebo „férové“ a „krátky dodávateľský reťazec“. Ich používanie je dobrovoľné, ale podmienky sú nejasné: stačí, aby cena bola „považovaná za spravodlivú a výnosnú zúčastnenými poľnohospodármi“ a aby existovali kolektívne iniciatívy. Nezávislá kontrola sa nepredpokladá a Komisia bude môcť delegovaným aktom pridať rovnocenné označenia. Výsledok: množstvo samodeklarovaných značiek bez záruky pre kupujúceho. Spotrebiteľ zaplatí viac za nesplniteľný sľub a poľnohospodári, ktorí si takéto certifikácie nemôžu dovoliť, budú znevýhodnení.
Výnimka z článku 101 zmluvy pre organizácie výrobcov sa zachováva a rozširuje, a to aj počas procesu uznávania. Je to uznanie skutočnosti, že spolupráca medzi producentmi môže vyvážiť trh. Zostáva však ohraničená prahmi (7 % únijnej produkcie mlieka, 36 % vnútroštátnej produkcie) a podmienkami. Tieto prahy sú svojvoľné: chránia veľkých existujúcich hráčov a bránia efektívnym organizáciám rásť.
Povinná zmluva nenaplní tanier poľnohospodára; naplní šanóny administratívy.
Európsky parlament prijal 16. júna 2026 pomerom hlasov 560 za, 75 proti a 25 zdržaných sa dohodu, ktorá zavádza povinné písomné zmluvy pre mlieko a väčšinu poľnohospodárskych produktov. Pod zámienkou posilnenia postavenia poľnohospodárov pridáva predovšetkým formuláre, klauzuly a výnimky dohodnuté medzi administratívami. Cena, ktorú dostane výrobca, však nezávisí od počtu strán zmluvy.
Článok 148 zmeneného nariadenia ukladá písomnú zmluvu medzi producentmi mlieka a spracovateľmi, zberateľmi, distribútormi alebo maloobchodníkmi. Deklarovaným cieľom je vyvážiť obchodné vzťahy. Povinná zmluva však o cene nehovorí nič. Ak je kupujúci jediným miestnym odbytiskom a producenti sú rozptýlení, podpis dokumentu nezmení pomer síl: pridá administratívny krok, často na úkor menšieho aktéra, ktorý bude musieť zaplatiť za právneho poradcu, aby skontroloval klauzuly, ktoré nebude môcť prejednať.
Členské štáty môžu rozhodnúť, že niektoré klauzuly o cenových ukazovateľoch alebo revíziách nebudú povinné. Je to užitočný ventil, ale vytvára mozaiku vnútroštátnych pravidiel: producent, ktorý predáva vo viacerých krajinách, sa bude musieť prispôsobiť každému režimu. Oznámené zjednodušenie sa mení na ďalšiu zložitosť pre tých, ktorí prekračujú hranice.
Nový článok 88a povoľuje nepovinné označenia ako „spravodlivé“ alebo „férové“ a „krátky dodávateľský reťazec“. Ich používanie je dobrovoľné, ale podmienky sú nejasné: stačí, aby cena bola „považovaná za spravodlivú a výnosnú zúčastnenými poľnohospodármi“ a aby existovali kolektívne iniciatívy. Nezávislá kontrola sa nepredpokladá a Komisia bude môcť delegovaným aktom pridať rovnocenné označenia. Výsledok: množstvo samodeklarovaných značiek bez záruky pre kupujúceho. Spotrebiteľ zaplatí viac za nesplniteľný sľub a poľnohospodári, ktorí si takéto certifikácie nemôžu dovoliť, budú znevýhodnení.
Výnimka z článku 101 zmluvy pre organizácie výrobcov sa zachováva a rozširuje, a to aj počas procesu uznávania. Je to uznanie skutočnosti, že spolupráca medzi producentmi môže vyvážiť trh. Zostáva však ohraničená prahmi (7 % únijnej produkcie mlieka, 36 % vnútroštátnej produkcie) a podmienkami. Tieto prahy sú svojvoľné: chránia veľkých existujúcich hráčov a bránia efektívnym organizáciám rásť.
Povinná zmluva nenaplní tanier poľnohospodára; naplní šanóny administratívy.
