Európsky parlament prijal svoju výročnú správu za rok 2025 o bankovej únii. Vyzýva na rýchle dokončenie bankovej únie, najmä pokračovaním prác na európskom systéme ochrany vkladov (EDIS) ako treťom pilieri, a na prehĺbenie integrácie trhov. Text tiež žiada lepšiu ochranu hlavných nehnuteľností na bývanie a posilnený dohľad nad kryptoaktívami.
Banková únia stojí na dvoch existujúcich pilieroch: jednotnom dohľade nad bankami a jednotnom riešení v prípade úpadku. Tretí pilier, európsky systém ochrany vkladov (EDIS), sa navrhuje od roku 2015, ale nikdy nebol prijatý. Parlament už dlho obhajuje jeho zavedenie s cieľom chrániť vklady rovnako v celej Únii a znížiť prepojenie medzi bankami a štátmi. Táto výročná správa je príležitosťou pre Parlament znovu potvrdiť svoje priority a adresovať svoje požiadavky Komisii, Rade a orgánom dohľadu.
Rýchle dokončenie bankovej únieParlament žiada, aby sa banková únia rýchlo dokončila, najmä pokračovaním prác na európskom systéme ochrany vkladov (EDIS) ako treťom pilieri, a prijatím opatrení na prehĺbenie integrácie trhov a uľahčenie pohybu kapitálu a likvidity v rámci bankových skupín.
Ochrana hlavných nehnuteľností na bývanieŽiada primeranú ochranu hlavných nehnuteľností na bývanie, najmä pre zraniteľné domácnosti, s prihliadnutím na výmeru obydlia a na skutočnosť, že dlžník už splatil podstatnú časť svojho pôvodného úveru (napríklad 50 %).
Dohľad nad kryptoaktívamiParlament žiada Komisiu, Európsky orgán pre bankovníctvo a národné orgány, aby zabezpečili prísne, konzistentné a spravodlivé vykonávanie a uplatňovanie nariadenia o trhoch s kryptoaktívami (MiCA) s cieľom chrániť spotrebiteľov a bojovať proti finančnej kriminalite.
Posilniť riešenie bankových krízPripomína, že v prípade zlyhania banky musia straty znášať najprv akcionári, veritelia alebo mechanizmy financované sektorom, pričom verejné prostriedky sa použijú len ako posledná možnosť. Zdôrazňuje potrebu dostatočnej minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (MREL) na zabezpečenie dôveryhodnosti rámca riešenia krízových situácií.
Ratifikácia zmluvy o ESMParlament opätovne vyzýva na úplnú a plnú ratifikáciu dohody, ktorou sa mení zmluva o zriadení Európskeho mechanizmu pre stabilitu (ESM), s cieľom posilniť dôveryhodnosť, riešiteľnosť a odolnosť eurozóny.
Správa bola prijatá 376 hlasmi za, 187 proti a 17 zdržanlivými hlasmi počas elektronického hlasovania podľa mien.
Táto správa nie je zákonom: vyjadruje politický postoj Parlamentu a je adresovaná Komisii, Rade a orgánom dohľadu. Konkrétne obhajuje lepšiu ochranu zraniteľných dlžníkov, najmä pri úveroch na nehnuteľnosti, a prísnejšiu reguláciu kryptoaktív s cieľom chrániť spotrebiteľov. Žiada tiež, aby bankové úpadky neboli financované z verejných prostriedkov, ale najprv akcionármi a finančným sektorom. Tieto požiadavky budú musieť prevziať Komisia alebo členské štáty, aby sa premenili na záväzné pravidlá.
Európsky parlament prijal svoju výročnú správu za rok 2025 o bankovej únii pomerom hlasov 376 za, 187 proti a 17 zdržaných. Nalieha na Komisiu a Radu, aby dokončili bankovú úniu, najmä vytvorením európskeho systému ochrany vkladov (SEAD), tretieho piliera, ktorý od roku 2015 chýba. Za touto požiadavkou úplnosti však text mlčí o nákladoch takéhoto mechanizmu pre banky a vkladateľov a o prekážkach, ktoré dusia konkurencieschopnosť sektora.
Parlament žiada SEAD, aby rovnako chránil vklady v celej Únii a znížil prepojenie medzi bankami a štátmi. Cieľ je chvályhodný: dnes nemecký a taliansky vkladateľ nie sú chránení rovnako a bankový krach v jednej krajine môže stále kontaminovať štátny dlh. Text však o nákladoch nehovorí nič. Spoločný fond ochrany vkladov musia financovať banky a tento náklad sa prenáša na klientov. Bez trhového mechanizmu na ocenenie rizika sa vytvára vzájomné zdieľanie, v ktorom najbezpečnejšie banky platia za tie najrizikovejšie. Parlament spomína príspevky založené na rizikovom profile, ale neuvádza, ako zabrániť tomu, aby najkrehkejšie banky boli dotované tými najsilnejšími. Prístup založený na zásadách subsidiarity a individuálnej zodpovednosti by si najprv vyžadoval nezávislé posúdenie vplyvu a jasný strop na transfery medzi národnými systémami.
Parlament žiada primeranú ochranu hlavných obydlí s prihliadnutím na výmeru a splatenie aspoň 50 % pôvodného úveru. V zásade je ochrana zraniteľných domácností legitímna. Formulácia však zostáva vágna: kto definuje výmeru? Ako overiť splatenie? Banky budú musieť zaviesť nákladné kontroly a tento náklad sa prenesie na všetkých dlžníkov, vrátane tých, ktorí nie sú zraniteľní. Liberálna alternatíva by spočívala v tom, že by členské štáty definovali vlastné pravidlá ochrany podľa svojho trhu s nehnuteľnosťami, namiesto ukladania jednotného európskeho rámca, ktorý ignoruje národné rozdiely.
Parlament vyzýva na striktné uplatňovanie MiCA a na európsky dohľad nad nebankovými sprostredkovateľmi. Logika je zdravá: po kolapse FTX sú potrebné jasné pravidlá hry. Pozor však, aby sa dohľad nezmenil na preventívnu byrokraciu. Banky sú čoraz viac vystavené nebankovým fondom a systémový stres test je užitočný. Vytvorenie novej vrstvy európskeho dohľadu nad IFNB však môže pridať náklady a oneskorenia pre inovatívnych aktérov, zatiaľ čo Spojené kráľovstvo a Spojené štáty postupujú rýchlejšie. Parlament mal požadovať zjednodušenie existujúcich pravidiel skôr, než pridá nové.
SEAD bez ceny je sľub, ktorý zaplatia banky a financovať budú vkladatelia.
Európsky parlament prijal svoju výročnú správu za rok 2025 o bankovej únii pomerom hlasov 376 za, 187 proti a 17 zdržaných. Nalieha na Komisiu a Radu, aby dokončili bankovú úniu, najmä vytvorením európskeho systému ochrany vkladov (SEAD), tretieho piliera, ktorý od roku 2015 chýba. Za touto požiadavkou úplnosti však text mlčí o nákladoch takéhoto mechanizmu pre banky a vkladateľov a o prekážkach, ktoré dusia konkurencieschopnosť sektora.
Parlament žiada SEAD, aby rovnako chránil vklady v celej Únii a znížil prepojenie medzi bankami a štátmi. Cieľ je chvályhodný: dnes nemecký a taliansky vkladateľ nie sú chránení rovnako a bankový krach v jednej krajine môže stále kontaminovať štátny dlh. Text však o nákladoch nehovorí nič. Spoločný fond ochrany vkladov musia financovať banky a tento náklad sa prenáša na klientov. Bez trhového mechanizmu na ocenenie rizika sa vytvára vzájomné zdieľanie, v ktorom najbezpečnejšie banky platia za tie najrizikovejšie. Parlament spomína príspevky založené na rizikovom profile, ale neuvádza, ako zabrániť tomu, aby najkrehkejšie banky boli dotované tými najsilnejšími. Prístup založený na zásadách subsidiarity a individuálnej zodpovednosti by si najprv vyžadoval nezávislé posúdenie vplyvu a jasný strop na transfery medzi národnými systémami.
Parlament žiada primeranú ochranu hlavných obydlí s prihliadnutím na výmeru a splatenie aspoň 50 % pôvodného úveru. V zásade je ochrana zraniteľných domácností legitímna. Formulácia však zostáva vágna: kto definuje výmeru? Ako overiť splatenie? Banky budú musieť zaviesť nákladné kontroly a tento náklad sa prenesie na všetkých dlžníkov, vrátane tých, ktorí nie sú zraniteľní. Liberálna alternatíva by spočívala v tom, že by členské štáty definovali vlastné pravidlá ochrany podľa svojho trhu s nehnuteľnosťami, namiesto ukladania jednotného európskeho rámca, ktorý ignoruje národné rozdiely.
Parlament vyzýva na striktné uplatňovanie MiCA a na európsky dohľad nad nebankovými sprostredkovateľmi. Logika je zdravá: po kolapse FTX sú potrebné jasné pravidlá hry. Pozor však, aby sa dohľad nezmenil na preventívnu byrokraciu. Banky sú čoraz viac vystavené nebankovým fondom a systémový stres test je užitočný. Vytvorenie novej vrstvy európskeho dohľadu nad IFNB však môže pridať náklady a oneskorenia pre inovatívnych aktérov, zatiaľ čo Spojené kráľovstvo a Spojené štáty postupujú rýchlejšie. Parlament mal požadovať zjednodušenie existujúcich pravidiel skôr, než pridá nové.
SEAD bez ceny je sľub, ktorý zaplatia banky a financovať budú vkladatelia.
