Európsky parlament 11. marca 2026 prijal uznesenie o sociálnych a pracovných prioritách pre európsky semester 2026. Tento text, ktorý predložila poslankyňa Nela Riehl, vymedzuje pozíciu Parlamentu ku koordinácii hospodárskych politík v EÚ so zameraním na kvalitné zamestnanie, sociálnu ochranu a začlenenie.
Európsky semester je každoročný cyklus koordinácie hospodárskych a rozpočtových politík členských štátov EÚ. Každý rok Európska komisia zverejňuje usmernenia, ktoré Parlament preskúma a o ktorých hlasuje formou uznesenia. Pre rok 2026 sa diskusia odohráva v kontexte povojnovej obnovy, inflačných tlakov a demografických výziev. Parlament zdôrazňuje potrebu zosúladiť rozpočtovú disciplínu so sociálnymi investíciami.
Vo svojom uznesení Parlament:
Uznesenie bolo prijaté 404 hlasmi za, 208 proti a 20 sa zdržalo hlasovania. Táto široká podpora odráža konsenzus medzi hlavnými politickými skupinami o potrebe zachovať silný sociálny rozmer v európskej hospodárskej koordinácii.
Hoci toto uznesenie priamo nevytvára nové zákony, ovplyvňuje odporúčania, ktoré Komisia adresuje členským štátom. Konkrétne môže povzbudiť vašu vládu, aby:
Ako občan môžete sledovať odporúčania špecifické pre vašu krajinu a zúčastniť sa na národných konzultáciách o európskom semestri.
Európsky parlament prijal uznesenie, ktoré premieňa európsky semester na stroj na výrobu sociálnych cieľov bez toho, aby sa dotklo mechanizmov, ktoré v skutočnosti rozhodujú o výdavkoch. Hlasovanie (404 za, 208 proti, 20 zdržaní sa) nezakladá žiadnu právnu povinnosť, ale určuje smer: hospodárska koordinácia sa stále viac zaťažuje úlohami a nikto nepreberá politickú cenu.
Európsky semester je každoročný cyklus koordinácie hospodárskych a rozpočtových politík členských štátov. Začlenením cieľov európskeho piliera sociálnych práv ako referenčných kritérií chce Parlament dosiahnuť, aby chudoba, nezamestnanosť mladých ľudí alebo rozdiel v zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím vážili rovnako ako deficit verejných financií. Problém nie je merať tieto skutočnosti, ale veriť, že ďalšia sústava ukazovateľov vytvára pracovné miesta alebo vyťahuje deti z chudoby. Každý nový cieľ pridáva ďalšiu vrstvu vykazovania, nie euro rastu.
Parlament okrem toho žiada osobitný rozpočet vo výške 20 miliárd eur na európsku záruku pre deti a minimálnu alokáciu 5 % prostriedkov ESF+ na detskú chudobu. Tieto sumy sú adresované rozpočtovému orgánu, ale nehovoria nič o tom, ako sa peniaze vynaložia. Skúsenosť so štrukturálnymi fondmi ukazuje, že miery čerpania a efektívnosť výdavkov sa výrazne líšia podľa národných správ. Stanoviť minimálnu úroveň výdavkov bez podmienenosti výsledkami znamená odmeňovať štáty, ktoré míňajú najviac, nie tie, ktoré dosahujú výsledky.
Uznesenie tvrdí, že semester musí rešpektovať subsidiaritu a národné právomoci. Zároveň však žiada, aby odporúčania pre jednotlivé krajiny hodnotili súlad národných rozpočtov s minimom zdrojov vyčlenených na boj proti detskej chudobe. Inými slovami, Brusel by určoval prioritu výdavkov a členské štáty by niesli politickú zodpovednosť za ich vykonávanie. Tento prenos zodpovednosti bez prenosu právomocí je presne to, čo občania Únii vyčítajú: ciele rozhodnuté inde, náklady znášané tu.
Parlament tiež žiada, aby sociálni partneri a občianska spoločnosť boli systematicky zapájaní do semestra. Na papieri je to dobrý úmysel. V praxi to pridáva povinné konzultácie a lehoty bez toho, aby bolo jasné, kto nakoniec rozhoduje. Pre malý a stredný podnik, ktorý čaká na administratívne zjednodušenie, je každá nová vrstva riadenia ďalším nákladom. Uznesenie to napoly priznáva, keď vyzýva, aby zjednodušenie zachovalo sociálne práva, ale nehovorí, ako zladiť oboje.
Prístup založený na subsidiarite by spočíval v tom, že by sa členským štátom nechalo definovať vlastné sociálne ciele, európske fondy by sa podmienili merateľnými výsledkami, nie mierami výdavkov, a odstránili by sa prekryvy medzi semestrom, ESF+ a národnými plánmi obnovy. Parlament mohol požiadať o nezávislé hodnotenie efektívnosti existujúcich sociálnych výdavkov skôr, než by žiadal ďalších 20 miliárd. Neurobil to.
Uznesenie nezakladá právne povinnosti, ale posilňuje dynamiku: Únie, ktorá produkuje ciele a ukazovatele a necháva na členských štátoch, aby našli peniaze a čelili voličom. Hlasovanie z 11. marca 2026 ukazuje širokú väčšinu pre tento prístup. 208 hlasov proti a 20 zdržaní sa pripomína, že menšina odmieta toto rozšírenie oblasti hospodárskej koordinácie na všetky sociálne politiky.
Z chudoby sa nevychádza pomocou ukazovateľov, ale pomocou pracovných miest a rastu.
Európsky parlament prijal uznesenie, ktoré premieňa európsky semester na stroj na výrobu sociálnych cieľov bez toho, aby sa dotklo mechanizmov, ktoré v skutočnosti rozhodujú o výdavkoch. Hlasovanie (404 za, 208 proti, 20 zdržaní sa) nezakladá žiadnu právnu povinnosť, ale určuje smer: hospodárska koordinácia sa stále viac zaťažuje úlohami a nikto nepreberá politickú cenu.
Európsky semester je každoročný cyklus koordinácie hospodárskych a rozpočtových politík členských štátov. Začlenením cieľov európskeho piliera sociálnych práv ako referenčných kritérií chce Parlament dosiahnuť, aby chudoba, nezamestnanosť mladých ľudí alebo rozdiel v zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím vážili rovnako ako deficit verejných financií. Problém nie je merať tieto skutočnosti, ale veriť, že ďalšia sústava ukazovateľov vytvára pracovné miesta alebo vyťahuje deti z chudoby. Každý nový cieľ pridáva ďalšiu vrstvu vykazovania, nie euro rastu.
Parlament okrem toho žiada osobitný rozpočet vo výške 20 miliárd eur na európsku záruku pre deti a minimálnu alokáciu 5 % prostriedkov ESF+ na detskú chudobu. Tieto sumy sú adresované rozpočtovému orgánu, ale nehovoria nič o tom, ako sa peniaze vynaložia. Skúsenosť so štrukturálnymi fondmi ukazuje, že miery čerpania a efektívnosť výdavkov sa výrazne líšia podľa národných správ. Stanoviť minimálnu úroveň výdavkov bez podmienenosti výsledkami znamená odmeňovať štáty, ktoré míňajú najviac, nie tie, ktoré dosahujú výsledky.
Uznesenie tvrdí, že semester musí rešpektovať subsidiaritu a národné právomoci. Zároveň však žiada, aby odporúčania pre jednotlivé krajiny hodnotili súlad národných rozpočtov s minimom zdrojov vyčlenených na boj proti detskej chudobe. Inými slovami, Brusel by určoval prioritu výdavkov a členské štáty by niesli politickú zodpovednosť za ich vykonávanie. Tento prenos zodpovednosti bez prenosu právomocí je presne to, čo občania Únii vyčítajú: ciele rozhodnuté inde, náklady znášané tu.
Parlament tiež žiada, aby sociálni partneri a občianska spoločnosť boli systematicky zapájaní do semestra. Na papieri je to dobrý úmysel. V praxi to pridáva povinné konzultácie a lehoty bez toho, aby bolo jasné, kto nakoniec rozhoduje. Pre malý a stredný podnik, ktorý čaká na administratívne zjednodušenie, je každá nová vrstva riadenia ďalším nákladom. Uznesenie to napoly priznáva, keď vyzýva, aby zjednodušenie zachovalo sociálne práva, ale nehovorí, ako zladiť oboje.
Prístup založený na subsidiarite by spočíval v tom, že by sa členským štátom nechalo definovať vlastné sociálne ciele, európske fondy by sa podmienili merateľnými výsledkami, nie mierami výdavkov, a odstránili by sa prekryvy medzi semestrom, ESF+ a národnými plánmi obnovy. Parlament mohol požiadať o nezávislé hodnotenie efektívnosti existujúcich sociálnych výdavkov skôr, než by žiadal ďalších 20 miliárd. Neurobil to.
Uznesenie nezakladá právne povinnosti, ale posilňuje dynamiku: Únie, ktorá produkuje ciele a ukazovatele a necháva na členských štátoch, aby našli peniaze a čelili voličom. Hlasovanie z 11. marca 2026 ukazuje širokú väčšinu pre tento prístup. 208 hlasov proti a 20 zdržaní sa pripomína, že menšina odmieta toto rozšírenie oblasti hospodárskej koordinácie na všetky sociálne politiky.
Z chudoby sa nevychádza pomocou ukazovateľov, ale pomocou pracovných miest a rastu.
