Európsky parlament schválil veľkou väčšinou konečné znenie európskej smernice proti korupcii. Toto znenie stanovuje spoločné definície a tresty za korupčné trestné činy vo všetkých krajinách Únie. Je to koniec legislatívneho procesu na strane Parlamentu: znenie je konečné a stane sa zákonom po jeho oficiálnom uverejnení.
Európska komisia navrhla v roku 2023 smernicu na boj proti korupcii, ktorou sa harmonizujú definície trestných činov a sankcie v 27 členských štátoch. Rokovania medzi Parlamentom a Radou viedli k dohode. Parlament prijal toto konečné znenie na zasadnutí 26. marca 2026.
Spoločné definície korupcieSmernica (EÚ) 2026/1021 stanovuje spoločné definície korupčných trestných činov v celej Európskej únii. Členské štáty budú musieť tieto definície začleniť do svojho vnútroštátneho práva.
Harmonizované trestyVo všetkých krajinách Únie sa budú uplatňovať minimálne tresty a porovnateľné sankcie za korupčné činy, čím sa odstránia rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi.
Nové pravidlá pre podnikyPodniky pôsobiace vo viacerých krajinách Únie budú podliehať rovnakým pravidlám a rovnakým sankciám v oblasti korupcie, čo zjednoduší ich povinnosti.
Komisia bude musieť opätovne konzultovať s ParlamentomAk Komisia v budúcnosti podstatne zmení svoj návrh, bude musieť opätovne predložiť záležitosť Európskemu parlamentu.
Oficiálne postúpenie zneniaPredsedníčka Európskeho parlamentu postúpi prijatú pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Parlament prijal znenie 581 hlasmi za, 21 hlasmi proti a 42 abstinenciami.
V praxi budú občania všetkých krajín Únie chránení rovnakými definíciami korupcie a rovnakými trestami pre páchateľov. Skorumpovaný podnik alebo úradník bude súdený podľa porovnateľných pravidiel, či už sa nachádza v Paríži, Ríme alebo Varšave. Obete korupcie sa budú môcť oprieť o spoločný právny rámec. Znenie je konečné: stane sa zákonom po uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Európsky parlament prijal 26. marca 2026 pomerom hlasov 581 proti 21 so 42 zdržaniami smernicu (EÚ) 2026/1021, ktorá stanovuje definície a minimálne tresty za korupciu v celej Únii. Text je definitívny. Za zdanlivou jednomyseľnosťou stojí konkrétna otázka: kto zaplatí účet za túto harmonizáciu?
Deklarovaný cieľ je chvályhodný: skoncovať s rozdielmi v zaobchádzaní medzi Parížom, Rímom a Varšavou. Ale zvolená metóda, teda záväzné minimálne pravidlá, ukladá podnikom nové náklady na compliance. Plánované pokuty, až do 5 % celosvetového obratu, sa prezentujú ako odstrašujúce. Pre exportujúci malý a stredný podnik sa finančné riziko stáva existenčným, zatiaľ čo veľké podniky tieto sumy dokážu absorbovať.
Hranica 10 000 eur pri sprenevere ilustruje túto nejednoznačnosť: pod ňou si štáty môžu zvoliť, že nebudú kriminalizovať. Ale sčítanie súvisiacich konaní toho istého páchateľa znamená, že séria malých sprenevier môže prekročiť hranicu trestného činu. Pre manažéra sa hranica medzi nedbanlivosťou a trestným činom stáva nejasnou a dodržiavanie zákona si vyžaduje nákladné analytické účtovníctvo.
Smernica ukladá štátom zrušiť výsady a imunity národných predstaviteľov pri trestných činoch korupcie. Je to skutočný pokrok: volení predstavitelia príliš často unikajú stíhaniu vďaka zastaraným ochranám. Ale text nehovorí nič o úradoch, ktoré zatvárajú oči. Protikorupčné orgány budú musieť mať primerané zdroje, ale kto bude kontrolovať ich účinnosť?
Národná protikorupčná stratégia, ktorú bude musieť každý štát zverejniť, sa riskuje, že sa stane cvičením v komunikácii. Bez záväzných ukazovateľov a bez sankcií za nečinnosť nikoho nezaviaže. Liberálna alternatíva by spočívala v posilnení transparentnosti verejného obstarávania a v znížení príležitostí na korupciu zjednodušením regulácie, namiesto hromadenia ohlasovacích povinností.
Pokuta 40 miliónov eur neodradí kartel, zruinuje malý a stredný podnik, ktorý nemá prostriedky na obranu.
Európsky parlament prijal 26. marca 2026 pomerom hlasov 581 proti 21 so 42 zdržaniami smernicu (EÚ) 2026/1021, ktorá stanovuje definície a minimálne tresty za korupciu v celej Únii. Text je definitívny. Za zdanlivou jednomyseľnosťou stojí konkrétna otázka: kto zaplatí účet za túto harmonizáciu?
Deklarovaný cieľ je chvályhodný: skoncovať s rozdielmi v zaobchádzaní medzi Parížom, Rímom a Varšavou. Ale zvolená metóda, teda záväzné minimálne pravidlá, ukladá podnikom nové náklady na compliance. Plánované pokuty, až do 5 % celosvetového obratu, sa prezentujú ako odstrašujúce. Pre exportujúci malý a stredný podnik sa finančné riziko stáva existenčným, zatiaľ čo veľké podniky tieto sumy dokážu absorbovať.
Hranica 10 000 eur pri sprenevere ilustruje túto nejednoznačnosť: pod ňou si štáty môžu zvoliť, že nebudú kriminalizovať. Ale sčítanie súvisiacich konaní toho istého páchateľa znamená, že séria malých sprenevier môže prekročiť hranicu trestného činu. Pre manažéra sa hranica medzi nedbanlivosťou a trestným činom stáva nejasnou a dodržiavanie zákona si vyžaduje nákladné analytické účtovníctvo.
Smernica ukladá štátom zrušiť výsady a imunity národných predstaviteľov pri trestných činoch korupcie. Je to skutočný pokrok: volení predstavitelia príliš často unikajú stíhaniu vďaka zastaraným ochranám. Ale text nehovorí nič o úradoch, ktoré zatvárajú oči. Protikorupčné orgány budú musieť mať primerané zdroje, ale kto bude kontrolovať ich účinnosť?
Národná protikorupčná stratégia, ktorú bude musieť každý štát zverejniť, sa riskuje, že sa stane cvičením v komunikácii. Bez záväzných ukazovateľov a bez sankcií za nečinnosť nikoho nezaviaže. Liberálna alternatíva by spočívala v posilnení transparentnosti verejného obstarávania a v znížení príležitostí na korupciu zjednodušením regulácie, namiesto hromadenia ohlasovacích povinností.
Pokuta 40 miliónov eur neodradí kartel, zruinuje malý a stredný podnik, ktorý nemá prostriedky na obranu.
