12. februára 2026 Európsky parlament prijal uznesenie zamerané na lepšiu ochranu práv pracovníkov v reťazcoch subdodávateľov a voči sprostredkovateľom. Text vyzýva na posilnenie transparentnosti, zodpovednosti zadávateľov zákaziek a kontrol na boj proti vykorisťovaniu a nenahlásenej práci.
Mnohí pracovníci, najmä v odvetviach stavebníctva, dopravy alebo služieb, sú zamestnaní prostredníctvom zložitých reťazcov subdodávateľov alebo sprostredkovateľov. Tieto praktiky môžu viesť k neistým pracovným podmienkam, nevyplateným mzdám alebo dokonca k vykorisťovaniu. Uznesenie reaguje na nedostatky v uplatňovaní existujúcich pravidiel, ako je smernica o vysielaní pracovníkov a vykonávacia smernica.
Parlament žiada Európsku komisiu, aby navrhla opatrenia na:
Uznesenie vychádza zo štúdií a konkrétnych prípadov, ako sú prípady spoločnosti „Borta“ UAB alebo prístavu Klaipėda, ktoré ilustrujú možné zneužívanie.
Uznesenie bolo prijaté 332 hlasmi za, 209 proti a 33 sa zdržali. Toto hlasovanie ukazuje jasnú väčšinu v prospech lepšej ochrany pracovníkov, ale aj opozíciu, najmä zo strany politických skupín, ktoré sa obávajú dodatočnej administratívnej záťaže pre podniky.
Pre pracovníkov by toto uznesenie mohlo znamenať lepšie záruky: vyplatené mzdy, dôstojné pracovné podmienky a možnosť obrátiť sa na zadávateľa zákazky v prípade zneužitia. Pre spotrebiteľov podporuje etickejšie nákupy, najmä prostredníctvom verejného obstarávania. Podniky budú musieť byť opatrnejšie pri výbere svojich subdodávateľov, ale to môže tiež podporiť spravodlivú hospodársku súťaž. Ďalším krokom je legislatívny návrh Európskej komisie, ktorý bude potrebné prerokovať s členskými štátmi.
Európsky parlament prijal 12. februára 2026 uznesenie, ktoré žiada viac kontrol, viac inšpekcií a viac sankcií proti zneužívaniu v subdodávateľských reťazcoch. Za chvályhodným cieľom chrániť pracovníkov sa pripravuje nová vrstva byrokracie na úkor podnikov a občanov.
Uznesenie vychádza zo správneho zistenia: vykorisťovanie pracovníkov existuje a zložité subdodávateľské reťazce ho môžu uľahčiť. Navrhovaná odpoveď však spočíva v hromadení povinností, registrov a inšpekcií bez toho, aby sa pýtala, kto zaplatí účet. Pre malý a stredný podnik v stavebníctve predstavuje splnenie kritérií integrity, registrácia, poskytovanie informácií o subdodávateľoch a častejšie inšpekcie administratívne náklady, ktoré zaťažujú jeho hotovosť a schopnosť prijímať zamestnancov. Text to polovičato priznáva, keď spomína zjednodušenie, ale predovšetkým pridáva ďalšie vrstvy.
Výzva na jedného inšpektora práce na 10 000 pracovníkov na základe benchmarku MOP je číslo vyhlásené bez posúdenia vplyvu. Na jednotnom trhu, kde je pracovná sila mobilná, zvýšenie počtu inšpektorov nezaručuje menej zneužívania: záleží na kvalite kontrol, nie na ich množstve. A každé euro vynaložené na administratívu je euro, ktoré nejde na vzdelávanie alebo investície.
Text podporuje solidárnu zodpovednosť, teda že hlavný dodávateľ by bol zodpovedný za pochybenia svojich subdodávateľov. Na papieri lákavý mechanizmus môže mať opačný účinok: objednávatelia sa vyhnú spolupráci s malými podnikmi, ktoré považujú za rizikovejšie, a uprednostnia internalizáciu alebo väčších aktérov. Malé a stredné podniky stratia zákazky a pracovníci sa ocitnú v menej transparentných štruktúrach. Individuálna zodpovednosť so skutočnými sankciami pre tých, ktorí porušujú zákon, by bola účinnejšia a lacnejšia.
Rovnako myšlienka, že hlavný dodávateľ musí sám vykonať určenú časť zmluvy, je zásahom do slobody podnikania. Ignoruje ekonomickú realitu: v mnohých odvetviach subdodávanie umožňuje mobilizovať špecializované zručnosti a rozložiť riziká. Chcieť ho obmedziť zákonom znamená nepochopiť potreby podnikov a spotrebiteľov.
Uznesenie žiada stratégiu Únie proti vykorisťovaniu pracovníkov s definíciami vysokorizikových odvetví, interoperabilnými registrami a väčšou úlohou EOP. To všetko patrí k logike centralizácie: namiesto dôvery v členské štáty, ktoré poznajú svoje trhy práce, sa vytvárajú agentúry a spoločné zoznamy. Výsledkom bude unifikácia, ktorá nezohľadní národné rozdiely, a podniky, ktoré budú musieť dodržiavať viacnásobné pravidlá.
Alternatíva je jednoduchá: nechať členské štáty prijať primerané opatrenia, ktoré považujú za potrebné, v spolupráci so sociálnymi partnermi, a na európskej úrovni sa sústrediť na boj proti cezhraničnej kriminalite a podvodom. Slobodné poskytovanie služieb a sloboda usadiť sa, pripomenuté v odôvodneniach, nesmú byť zbavené svojej podstaty neprimeranými povinnosťami.
Chrániť pracovníkov neznamená dusiť podniky: práve uvoľnením iniciatívy sa vytvárajú kvalitné pracovné miesta.
Európsky parlament prijal 12. februára 2026 uznesenie, ktoré žiada viac kontrol, viac inšpekcií a viac sankcií proti zneužívaniu v subdodávateľských reťazcoch. Za chvályhodným cieľom chrániť pracovníkov sa pripravuje nová vrstva byrokracie na úkor podnikov a občanov.
Uznesenie vychádza zo správneho zistenia: vykorisťovanie pracovníkov existuje a zložité subdodávateľské reťazce ho môžu uľahčiť. Navrhovaná odpoveď však spočíva v hromadení povinností, registrov a inšpekcií bez toho, aby sa pýtala, kto zaplatí účet. Pre malý a stredný podnik v stavebníctve predstavuje splnenie kritérií integrity, registrácia, poskytovanie informácií o subdodávateľoch a častejšie inšpekcie administratívne náklady, ktoré zaťažujú jeho hotovosť a schopnosť prijímať zamestnancov. Text to polovičato priznáva, keď spomína zjednodušenie, ale predovšetkým pridáva ďalšie vrstvy.
Výzva na jedného inšpektora práce na 10 000 pracovníkov na základe benchmarku MOP je číslo vyhlásené bez posúdenia vplyvu. Na jednotnom trhu, kde je pracovná sila mobilná, zvýšenie počtu inšpektorov nezaručuje menej zneužívania: záleží na kvalite kontrol, nie na ich množstve. A každé euro vynaložené na administratívu je euro, ktoré nejde na vzdelávanie alebo investície.
Text podporuje solidárnu zodpovednosť, teda že hlavný dodávateľ by bol zodpovedný za pochybenia svojich subdodávateľov. Na papieri lákavý mechanizmus môže mať opačný účinok: objednávatelia sa vyhnú spolupráci s malými podnikmi, ktoré považujú za rizikovejšie, a uprednostnia internalizáciu alebo väčších aktérov. Malé a stredné podniky stratia zákazky a pracovníci sa ocitnú v menej transparentných štruktúrach. Individuálna zodpovednosť so skutočnými sankciami pre tých, ktorí porušujú zákon, by bola účinnejšia a lacnejšia.
Rovnako myšlienka, že hlavný dodávateľ musí sám vykonať určenú časť zmluvy, je zásahom do slobody podnikania. Ignoruje ekonomickú realitu: v mnohých odvetviach subdodávanie umožňuje mobilizovať špecializované zručnosti a rozložiť riziká. Chcieť ho obmedziť zákonom znamená nepochopiť potreby podnikov a spotrebiteľov.
Uznesenie žiada stratégiu Únie proti vykorisťovaniu pracovníkov s definíciami vysokorizikových odvetví, interoperabilnými registrami a väčšou úlohou EOP. To všetko patrí k logike centralizácie: namiesto dôvery v členské štáty, ktoré poznajú svoje trhy práce, sa vytvárajú agentúry a spoločné zoznamy. Výsledkom bude unifikácia, ktorá nezohľadní národné rozdiely, a podniky, ktoré budú musieť dodržiavať viacnásobné pravidlá.
Alternatíva je jednoduchá: nechať členské štáty prijať primerané opatrenia, ktoré považujú za potrebné, v spolupráci so sociálnymi partnermi, a na európskej úrovni sa sústrediť na boj proti cezhraničnej kriminalite a podvodom. Slobodné poskytovanie služieb a sloboda usadiť sa, pripomenuté v odôvodneniach, nesmú byť zbavené svojej podstaty neprimeranými povinnosťami.
Chrániť pracovníkov neznamená dusiť podniky: práve uvoľnením iniciatívy sa vytvárajú kvalitné pracovné miesta.
