Európsky parlament 12. februára 2026 prijal odporúčanie, ktorým sa vymedzujú priority Európskej únie (EÚ) pre 70. zasadnutie Komisie OSN pre postavenie žien (CSW). Tento text, ktorého autorkou je spravodajkyňa Lina Gálvez, má posilniť záväzok EÚ v oblasti rodovej rovnosti na celosvetovej úrovni.
Komisia pre postavenie žien (CSW) je technická komisia OSN, ktorá presadzuje rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien. Jej 70. zasadnutie sa uskutoční v roku 2026. Každý rok EÚ na tomto zasadnutí predkladá spoločnú pozíciu. Európsky parlament týmto odporúčaním poskytuje usmernenia Rade EÚ (ktorá zastupuje členské štáty) na rokovanie o tejto pozícii.
Parlament odporúča Rade, aby na CSW70 obhajovala tieto priority:
Text tiež zdôrazňuje potrebu bojovať proti regresii pozorovanej v niektorých krajinách, kde sú práva žien spochybňované.
Odporúčanie bolo prijaté 340 hlasmi za, 141 proti a 68 sa zdržalo hlasovania. Tento široký výsledok hlasovania ukazuje väčšinovú podporu, ale aj rozdelenie: odporcovia sa domnievajú, že text je príliš zameraný na sexuálne a reprodukčné práva, zatiaľ čo priaznivci ho považujú za nevyhnutný pokrok.
Toto odporúčanie nemá priamy vplyv na občanov, pretože je určené Rade. Ovplyvňuje však pozíciu, ktorú bude EÚ zastávať v OSN. Ak bude dodržané, mohlo by posilniť medzinárodné záväzky v oblasti rodovej rovnosti, čo by sa v konečnom dôsledku mohlo premietnuť do ambicióznejších politík v EÚ, napríklad v oblasti boja proti násiliu páchanému na ženách alebo rovnosti odmeňovania. Občania to preto môžu vnímať ako silný signál záväzku Európskeho parlamentu k právam žien.
Európsky parlament prijal pomerom hlasov 340 za, 141 proti a 68 zdržaní sa dlhý zoznam priorít pre 70. zasadnutie Komisie OSN pre postavenie žien. Text nezakladá žiadnu právnu povinnosť: je to odporúčanie Rade, katalóg pozícií, ktoré treba obhajovať v New Yorku. Problém nie je to, čo obsahuje, ale to, čo stojí na kredibilite a verejných peniazoch, pričom nikdy nehovorí, kto platí.
Parlament žiada Radu, aby znovu potvrdila záväzok Únie k rovnosti a právam žien vo všetkých vonkajších činnostiach, s takzvaným intersekcionálnym prístupom a primeraným financovaním. Každá priorita je v jeho očiach legitímna, ale ani jedna nie je sprevádzaná nákladmi, časovým plánom alebo ukazovateľom výsledku. V zahraničnej politike je však priorita bez rozpočtu len želaním. Text tiež žiada nástroj na monitorovanie ústupu demokracie a práv žien, no neuvádza, kto ho zaplatí ani ako zabráni tomu, aby sa stal ďalšou správou navyše.
Výzva na zvýšenie rozvojovej pomoci na kompenzáciu rozkladu Americkej agentúry pre medzinárodný rozvoj ilustruje problém: Únia je vyzvaná vyplniť prázdne miesto, ktoré zanechali iní, bez diskusie o účinnosti tejto pomoci ani o bremene, ktoré dolieha na európskych daňovníkov už aj tak preťažených daňami. Daňovník platí, ale nerozhoduje.
Text obhajuje mandát Komisie pre postavenie žien voči Spojeným štátom a krajinám s nimi zosúladeným, ktoré obviňuje zo snahy oslabiť dohodnuté priority. Toto odsúdenie je legitímne, ale nehovorí nič o stratégii presviedčania. V New Yorku majú vyhlásenia váhu len vtedy, ak sa opierajú o aliancie a záujmy. Parlament žiada Radu, aby obhajovala UN Women a jej financovanie, ale nehovorí, čo je Únia ochotná ponúknuť výmenou.
Uznanie transrodových žien ako žien a presadzovanie definície znásilnenia založenej na súhlase sú jasné pozície. Budú proti nim bojovať viaceré členské štáty a partneri. Zapísať ich do odporúčania ich neposunie ani o piaď, ak Rada nemá politické prostriedky na ich presadenie. Textu by prospelo povedať ako, nielen čo.
Namiesto vrstvenia priorít by prístup založený na subsidiarite zacielil na dva alebo tri merateľné ciele, s vyčleneným financovaním a nezávislým hodnotením. Nechal by tiež členským štátom, aby si samy určili svoju právnu pomoc, bez toho, aby sa to dialo cez Brusel. Parlament mohol od Rady žiadať, aby sa zodpovedala za výsledky dosiahnuté na CSW70, namiesto toho, aby jej odporúčal obhajovať hodnoty, ktoré sama nedokáže financovať.
Odporúčanie bez ceny a bez zodpovedného je petícia, nie politika.
Európsky parlament prijal pomerom hlasov 340 za, 141 proti a 68 zdržaní sa dlhý zoznam priorít pre 70. zasadnutie Komisie OSN pre postavenie žien. Text nezakladá žiadnu právnu povinnosť: je to odporúčanie Rade, katalóg pozícií, ktoré treba obhajovať v New Yorku. Problém nie je to, čo obsahuje, ale to, čo stojí na kredibilite a verejných peniazoch, pričom nikdy nehovorí, kto platí.
Parlament žiada Radu, aby znovu potvrdila záväzok Únie k rovnosti a právam žien vo všetkých vonkajších činnostiach, s takzvaným intersekcionálnym prístupom a primeraným financovaním. Každá priorita je v jeho očiach legitímna, ale ani jedna nie je sprevádzaná nákladmi, časovým plánom alebo ukazovateľom výsledku. V zahraničnej politike je však priorita bez rozpočtu len želaním. Text tiež žiada nástroj na monitorovanie ústupu demokracie a práv žien, no neuvádza, kto ho zaplatí ani ako zabráni tomu, aby sa stal ďalšou správou navyše.
Výzva na zvýšenie rozvojovej pomoci na kompenzáciu rozkladu Americkej agentúry pre medzinárodný rozvoj ilustruje problém: Únia je vyzvaná vyplniť prázdne miesto, ktoré zanechali iní, bez diskusie o účinnosti tejto pomoci ani o bremene, ktoré dolieha na európskych daňovníkov už aj tak preťažených daňami. Daňovník platí, ale nerozhoduje.
Text obhajuje mandát Komisie pre postavenie žien voči Spojeným štátom a krajinám s nimi zosúladeným, ktoré obviňuje zo snahy oslabiť dohodnuté priority. Toto odsúdenie je legitímne, ale nehovorí nič o stratégii presviedčania. V New Yorku majú vyhlásenia váhu len vtedy, ak sa opierajú o aliancie a záujmy. Parlament žiada Radu, aby obhajovala UN Women a jej financovanie, ale nehovorí, čo je Únia ochotná ponúknuť výmenou.
Uznanie transrodových žien ako žien a presadzovanie definície znásilnenia založenej na súhlase sú jasné pozície. Budú proti nim bojovať viaceré členské štáty a partneri. Zapísať ich do odporúčania ich neposunie ani o piaď, ak Rada nemá politické prostriedky na ich presadenie. Textu by prospelo povedať ako, nielen čo.
Namiesto vrstvenia priorít by prístup založený na subsidiarite zacielil na dva alebo tri merateľné ciele, s vyčleneným financovaním a nezávislým hodnotením. Nechal by tiež členským štátom, aby si samy určili svoju právnu pomoc, bez toho, aby sa to dialo cez Brusel. Parlament mohol od Rady žiadať, aby sa zodpovedala za výsledky dosiahnuté na CSW70, namiesto toho, aby jej odporúčal obhajovať hodnoty, ktoré sama nedokáže financovať.
Odporúčanie bez ceny a bez zodpovedného je petícia, nie politika.
