10. februára 2026 Európsky parlament prijal uznesenie o výročnej správe Európskej centrálnej banky (ECB) na rok 2025. Text schvaľuje hlavné smery ECB a zároveň formuluje odporúčania týkajúce sa riadenia, menovej politiky a úlohy banky pri podpore hospodárstva Európskej únie.
Každý rok ECB zverejňuje správu o svojej činnosti. Európsky parlament túto správu preskúma a prijme uznesenie, v ktorom vyjadruje svoj postoj. Tento dialóg umožňuje demokratickú kontrolu ECB, ktorá je vo svojej menovej politike nezávislá, ale musí sa zodpovedať európskym inštitúciám.
Vo svojom uznesení parlament:
Uznesenie bolo prijaté 443 hlasmi za, 71 proti a 117 sa zdržalo hlasovania. Táto široká podpora ukazuje konsenzus medzi hlavnými politickými skupinami v pozitívnom hodnotení práce ECB.
ECB stanovuje úrokové sadzby, ktoré ovplyvňujú náklady na hypotéky, podnikateľské úvery a sporenie. Schválením jej správy parlament nepriamo potvrdzuje rozhodnutia, ktoré majú vplyv na vašu kúpnu silu a hospodárstvo všeobecne. Uznesenie tiež žiada ECB, aby lepšie vysvetľovala svoje kroky, čo vám môže pomôcť pochopiť, prečo sa sadzby menia a ako to ovplyvňuje váš každodenný život.
Európsky parlament prijal 10. februára 2026 pomerom hlasov 443 proti 71 so 117 zdržanlivými hlasmi uznesenie, ktoré berie na vedomie výročnú správu Európskej centrálnej banky za rok 2025. Za obvyklými gratuláciami k poklesu inflácie kladie text jednoduchú otázku: môže nezávislá centrálna banka zostať zodpovedná za svoje rozhodnutia pred volenými zástupcami, bez toho aby sa táto zodpovednosť zmenila na politický dohľad? Odpoveď spočíva v rovnováhe, ktorú uznesenie hľadá, miestami neobratne.
Uznesenie správne pripomína, že štatutárna nezávislosť ECB je podmienkou jej mandátu: cenovej stability. Dodáva však podstatný odtieň: centrálne banky musia byť nezávislé, nie izolované. Mechanizmus je jasný. Centrálna banka, ktorá rozhoduje bez skladania účtov, napokon rozhoduje bez vysvetľovania, a teda bez opravovania svojich chýb. Parlament nežiada hlasovať o sadzbách, žiada pochopiť, ako sa určujú. To je rozdiel medzi demokratickou kontrolou a politickým zasahovaním.
Text víta výmenu listov medzi Parlamentom a ECB o postupoch vzájomnej interakcie. Je to užitočný krok, ale iba krok. Transparentnosť modelov, predpokladov a hodnotení inflácie Radou guvernérov zostáva želaním. Bez povinnosti zverejňovať však každá národná centrálna banka zachováva svoj vlastný výklad toho, čo znamená „skladať účty“. Alternatívou by bol formálny rámec prijatý Parlamentom a ECB, ktorý by stanovil minimálne požiadavky na transparentnosť. Súčasný text uprednostňuje výzvu, diplomatickejšiu a menej záväznú.
Parlament podporuje ECB v jej úsilí znížiť svoju priamu úlohu pri nákupe cenných papierov a vyzýva ju, aby postupne ukončila programy nákupu štátnych dlhopisov. Je to koherentný liberálny postoj: tieto programy skresľujú cenové signály a presúvajú úrokové riziko na centrálnu banku, a teda na daňovníka. Uznesenie napokon poznamenáva, že ECB začala svoju bilanciu znižovať veľmi postupne. Príliš postupne, možno dodať: každý mesiac omeškania udržiava tlak na pokles výnosov štátnych dlhopisov, čo umožňuje štátom odkladať bolestivé rozpočtové úpravy. Text to vyjadruje po svojom, keď ľutuje vplyv rozpočtovej situácie na mandát ECB.
Ďalší technický, ale rozhodujúci bod: Parlament vyzýva ECB, aby sa vyhla vyplácaniu depozitných sadzieb bankám vyšších ako trhové sadzby, pretože to odporuje zásade otvoreného trhového hospodárstva s voľnou hospodárskou súťažou. Za žargónom sa skrýva jednoduchý mechanizmus: ak centrálna banka odmeňuje prebytočné rezervy nad úrovňou trhu, banky nemajú žiadny záujem požičiavať si navzájom. Medzibankový trh vysychá a ECB sa stáva jediným veriteľom. Uznesenie žiada odstrániť prekážky obnovy tohto trhu. Je to rozumné liberálne opatrenie, zostáva však výzvou, nie pravidlom.
Nezávislá centrálna banka nie je nezodpovedná centrálna banka: musí vysvetliť svoje rozhodnutia tým, ktorí znášajú ich dôsledky.
Európsky parlament prijal 10. februára 2026 pomerom hlasov 443 proti 71 so 117 zdržanlivými hlasmi uznesenie, ktoré berie na vedomie výročnú správu Európskej centrálnej banky za rok 2025. Za obvyklými gratuláciami k poklesu inflácie kladie text jednoduchú otázku: môže nezávislá centrálna banka zostať zodpovedná za svoje rozhodnutia pred volenými zástupcami, bez toho aby sa táto zodpovednosť zmenila na politický dohľad? Odpoveď spočíva v rovnováhe, ktorú uznesenie hľadá, miestami neobratne.
Uznesenie správne pripomína, že štatutárna nezávislosť ECB je podmienkou jej mandátu: cenovej stability. Dodáva však podstatný odtieň: centrálne banky musia byť nezávislé, nie izolované. Mechanizmus je jasný. Centrálna banka, ktorá rozhoduje bez skladania účtov, napokon rozhoduje bez vysvetľovania, a teda bez opravovania svojich chýb. Parlament nežiada hlasovať o sadzbách, žiada pochopiť, ako sa určujú. To je rozdiel medzi demokratickou kontrolou a politickým zasahovaním.
Text víta výmenu listov medzi Parlamentom a ECB o postupoch vzájomnej interakcie. Je to užitočný krok, ale iba krok. Transparentnosť modelov, predpokladov a hodnotení inflácie Radou guvernérov zostáva želaním. Bez povinnosti zverejňovať však každá národná centrálna banka zachováva svoj vlastný výklad toho, čo znamená „skladať účty“. Alternatívou by bol formálny rámec prijatý Parlamentom a ECB, ktorý by stanovil minimálne požiadavky na transparentnosť. Súčasný text uprednostňuje výzvu, diplomatickejšiu a menej záväznú.
Parlament podporuje ECB v jej úsilí znížiť svoju priamu úlohu pri nákupe cenných papierov a vyzýva ju, aby postupne ukončila programy nákupu štátnych dlhopisov. Je to koherentný liberálny postoj: tieto programy skresľujú cenové signály a presúvajú úrokové riziko na centrálnu banku, a teda na daňovníka. Uznesenie napokon poznamenáva, že ECB začala svoju bilanciu znižovať veľmi postupne. Príliš postupne, možno dodať: každý mesiac omeškania udržiava tlak na pokles výnosov štátnych dlhopisov, čo umožňuje štátom odkladať bolestivé rozpočtové úpravy. Text to vyjadruje po svojom, keď ľutuje vplyv rozpočtovej situácie na mandát ECB.
Ďalší technický, ale rozhodujúci bod: Parlament vyzýva ECB, aby sa vyhla vyplácaniu depozitných sadzieb bankám vyšších ako trhové sadzby, pretože to odporuje zásade otvoreného trhového hospodárstva s voľnou hospodárskou súťažou. Za žargónom sa skrýva jednoduchý mechanizmus: ak centrálna banka odmeňuje prebytočné rezervy nad úrovňou trhu, banky nemajú žiadny záujem požičiavať si navzájom. Medzibankový trh vysychá a ECB sa stáva jediným veriteľom. Uznesenie žiada odstrániť prekážky obnovy tohto trhu. Je to rozumné liberálne opatrenie, zostáva však výzvou, nie pravidlom.
Nezávislá centrálna banka nie je nezodpovedná centrálna banka: musí vysvetliť svoje rozhodnutia tým, ktorí znášajú ich dôsledky.
