Logo The European Citizen
Prijaté Texty
Schválené2026-01-20Inštitúcie a procedúra

Reforma európskeho volebného zákona: Parlament vyzýva na odstránenie prekážok

Prijatý text
Za41763 %
Proti23435 %
Zdržanie sa91 %
Nehlasoval(a)00 %
Podrobné vysvetlenie

Pochopenie prijatého textu

V skratke

Európsky parlament 20. januára 2026 prijal uznesenie o reforme európskeho volebného zákona, ktorého cieľom je harmonizovať pravidlá volieb do Európskeho parlamentu. Text identifikuje prekážky ratifikácie a uplatňovania tejto reformy v členských štátoch a formuluje odporúčania na ich prekonanie.

Kontext

Európsky volebný zákon stanovuje spoločné zásady pre voľby poslancov Európskeho parlamentu. Na modernizáciu procesu bola navrhnutá reforma, ktorá okrem iného zavádza nadnárodné kandidátne listiny a celoeurópsky volebný obvod. Jej ratifikácia všetkými členskými štátmi je však zablokovaná a jej vykonávanie naráža na ťažkosti. Parlament preto preskúmal tieto prekážky a navrhuje riešenia.

Čo bolo rozhodnuté

Vo svojom uznesení Európsky parlament:

  • Identifikuje hlavné prekážky ratifikácie, ako sú rozdiely medzi vnútroštátnymi volebnými systémami a politické výhrady.
  • Vyzýva členské štáty, aby urýchlili proces ratifikácie a odstránili právne alebo politické prekážky.
  • Odporúča konkrétne opatrenia, ako sú informačné kampane pre občanov a posilnený dialóg medzi vnútroštátnymi a európskymi inštitúciami.
  • Zdôrazňuje význam reformy na posilnenie demokratickej legitimity Európskej únie a priblíženie občanov k európskym voľbám.

Výsledok hlasovania

Uznesenie bolo prijaté 417 hlasmi za, 234 proti a 9 sa zdržalo hlasovania. Táto široká podpora ukazuje väčšinovú vôľu v Parlamente posunúť reformu vpred napriek odporu.

Pre občanov

Toto uznesenie priamo nemení volebné pravidlá, ale tlačí na členské štáty, aby konali. Ak reforma uspeje, občania by mohli voliť nadnárodné kandidátne listiny, čo by posilnilo európsky charakter volieb. Z dlhodobého hľadiska by to mohlo urobiť voľby zrozumiteľnejšími a bližšími záujmom občanov.

Opinion & analysis

Európsky volebný zákon: uniformita zhora demos nevytvorí

Európsky parlament prijal 20. januára 2026 uznesenie, ktorým vyzýva členské štáty, aby uplatnili všetky fakultatívne opatrenia rozhodnutia 2018/994 a aby konečne otvorili rokovania o jeho návrhu z roku 2022. Za výzvou na ratifikáciu sa skrýva tá istá logika: zjednotiť volebné pravidlá, aby sa vyrobil európsky verejný priestor. Liečba je byrokratickejšia než choroba.

Hlavné body

  • Parlament žiada všetky členské štáty, aby uplatnili fakultatívne opatrenia rozhodnutia 2018/994: viditeľnosť európskych aliancií, pridruženie národných strán k európskym stranám, jednotné hlasovacie lístky.
  • Žiada harmonizáciu lehôt na podanie kandidátnych listín (od 21 do 90 dní podľa krajiny) a rozšírenie korešpondenčného hlasovania.
  • Vyzýva posledný členský štát, aby ratifikoval rozhodnutie z roku 2018, a Radu, aby rokovala o jeho návrhu z roku 2022.
  • Uznesenie nie je legislatívny akt: nevytvára žiadnu novú právnu povinnosť.

Demos sa nedá nariadiť

Text tvrdí, že absencia jednotného volebného postupu oslabuje dôveru občanov a bráni vzniku európskej politickej debaty. Argument je pohodlný: mení inštitucionálnu preferenciu na demokratickú požiadavku. Voliči sa však necítia zastúpení preto, že na hlasovacom lístku je európske logo, ale preto, že rozhodnutia prijaté v Bruseli ich draho stoja a nemajú žiadny prostriedok potrestať tých, ktorí ich prijímajú. Pridanie log na hlasovacie lístky tento vzťah zodpovednosti nemení.

Uznesenie tiež žiada harmonizovať lehoty na podanie kandidátnych listín, ktoré sa pohybujú od 21 do 90 dní. Cieľ je chvályhodný: zabrániť tomu, aby niektorí kandidáti mali na kampaň viac času ako iní. Harmonizácia zhora však predpokladá jednotný kalendár rozhodnutý v Bruseli, hoci národné politické systémy, súdne prázdniny a administratívne tradície sa líšia. Konvergencia prostredníctvom vzájomného uznávania kalendárov alebo prostredníctvom jednoduchého odporúčania by stačila na zmenšenie rozdielov bez ukladania jednotného dátumu.

Fakultatívne neznamená povinné

Parlament ľutuje, že fakultatívne opatrenia z roku 2018 neboli transponované, a vidí v tom nedostatok politickej vôle. To je zámena možnosti s povinnosťou. Ak členské štáty tieto opatrenia neuplatnili, možno preto, že nezodpovedajú ich ústavným rovnováham. Uznesenie však žiada, aby sa v praxi stali povinnými tým, že ich povýši na podmienku ratifikácie. Výsledok môže byť opačný: ešte väčšie oddialenie nadobudnutia účinnosti rozhodnutia z roku 2018, ktoré sa stane rukojemníkom širšej politickej dohody.

Korešpondenčné hlasovanie sa predstavuje ako prostriedok inklúzie. Môže ním byť, ale otvára aj dvere nátlaku na izolovaných voličov a podvodom, ktoré sa ťažko odhaľujú. Uznesenie nehovorí nič o potrebných zárukách. Štát, ktorý sa rozhodne ho nepovoliť, nie je zaostalý štát: vykonáva právomoc, ktorá mu patrí. Subsidiárnou alternatívou by bolo nechať každý členský štát experimentovať, hodnotiť a rozhodovať, namiesto povýšenia poštového hlasovania na európsku normu.

Jednotný hlasovací lístok nevytvára európsky národ; dáva dobré svedomie tým, ktorí si mýlia harmonizáciu s demokraciou.

Konajte pri tomto texte
Prítomnosť v ten deň
Prezenčná listina ešte nie je zverejnená
Prezenčná listina ešte nie je zverejnenáZverejnená niekoľko dní po zasadnutí.
Zobraziť celý text
Zdieľať
toto hlasovanie