Európsky parlament schválil uzavretie dohody medzi Európskou úniou a Islandom o prenose údajov z registra cestujúcich (PNR) na účely prevencie a odhaľovania teroristických trestných činov a závažných foriem trestnej činnosti, ako aj vyšetrovania a stíhania v tejto oblasti. Prijatý text je krátke legislatívne uznesenie, ktoré schvaľuje dohodu a poveruje predsedu Parlamentu postúpiť stanovisko Parlamentu Rade, Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov a Islandu. Toto schválenie bolo potrebné na to, aby dohoda mohla byť uzavretá.
Dohoda medzi Európskou úniou a Islandom upravuje prenos údajov z registra cestujúcich (PNR) medzi leteckými spoločnosťami a islandskými orgánmi s cieľom predchádzať teroristickým trestným činom a závažným formám trestnej činnosti, odhaľovať ich, vyšetrovať a stíhať. Rada požiadala Európsky parlament o schválenie uzavretia tejto dohody. Bez tohto schválenia Európska únia nemôže dohodu uzavrieť.
Schválenie dohodyParlament schvaľuje uzavretie dohody medzi EÚ a Islandom o prenose údajov z registra cestujúcich (PNR) na účely prevencie a odhaľovania teroristických trestných činov a závažných foriem trestnej činnosti, ako aj vyšetrovania a stíhania v tejto oblasti.
Postúpenie stanoviskaPredseda Parlamentu je poverený postúpiť stanovisko Parlamentu Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov a Islandu.
Predmet dohodyDohoda upravuje prenos údajov PNR medzi Európskou úniou a Islandom na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov a závažných foriem trestnej činnosti.
Parlament prijal uznesenie v elektronickom hlasovaní podľa mien pomerom hlasov 532 za, 75 proti a 28 sa zdržalo hlasovania.
Údaje z registra cestujúcich (PNR) letov medzi Európskou úniou a Islandom bude možné prenášať islandským orgánom v rámci vymedzenom dohodou na účely boja proti terorizmu a závažným formám trestnej činnosti. Údaje cestujúcich na týchto letoch budú spracúvané podľa pravidiel stanovených v dohode. Európsky parlament túto dohodu schválil, čo umožní jej nadobudnutie účinnosti po splnení záverečných formalít.
Európsky parlament dal zelenú dohode EÚ-Island o prenose údajov z osobných záznamov cestujúcich (PNR) pomerom hlasov 532 za, 75 proti a 28 zdržaní sa. Nie je to bianko šek na hromadné sledovanie: je to záväzný rámec, ktorý Reykjavíku umožňuje spolupracovať v boji proti terorizmu a závažnej trestnej činnosti a zároveň zavádza jasné pravidlá. Schválenie však nezbavuje povinnosti preskúmať, čo táto dohoda skutočne stojí letecké spoločnosti a cestujúcich a čím mohla byť, keby prevládla logika subsidiarity.
Dohoda PNR s Islandom nie je byrokratický rozmar: umožňuje islandským orgánom prístup k údajom o cestujúcich, aby mohli vystopovať teroristov a závažných zločincov. Bez tejto dohody by sa Island stal dierou v európskej bezpečnostnej sieti, vstupným bodom pre tých, ktorí sa chcú vyhnúť sledovaniu. Parlament teda konal správne, keď ju schválil. Ale pozor: schválenie neznamená, že text je dokonalý. Údaje PNR sú mocný nástroj a ako každý mocný nástroj sa môže zneužiť. Dohoda musí obsahovať pevné záruky a Parlament musí zostať ostražitý pri ich uplatňovaní.
Chýba však výslovné hodnotenie nákladov a prínosov. Letecké spoločnosti budú musieť prispôsobiť svoje systémy na prenos týchto údajov, čo predstavuje nezanedbateľné náklady, najmä pre malé spoločnosti. Tieto náklady sa prenesú na cestujúcich vo forme drahších leteniek alebo obmedzených služieb. Parlament mal pred schválením požadovať štúdiu vplyvu, aby sa ubezpečil, že bezpečnostné prínosy tieto náklady odôvodňujú. Prístup založený na subsidiarite by spočíval v tom, že by sa členským štátom umožnilo vyjednať s Islandom dvojstranné dohody podľa ich špecifických potrieb, namiesto ukladania jednotného rámca.
75 hlasov proti a 28 zdržaní sa nie je len prejavom ideologickej bojazlivosti. Vyjadrujú oprávnenú obavu: obavu, že individuálne slobody sa obetujú na oltár bezpečnosti. Ale tí, ktorí hlasovali proti, neponúkli vierohodnú alternatívu. Odmietnuť dohodu by znamenalo nechať Island mimo systému s rizikom, že teroristi využijú túto medzeru. Skutočnou otázkou nie je, či spolupracovať, ale ako. Nezávislý kontrolný mechanizmus s vyšetrovacími a sankčnými právomocami by bol lepší ako jednoduché schválenie. Parlament mohol pred udelením zelené svetlo požadovať vytvorenie takéhoto orgánu.
Schválením tejto dohody Parlament vysiela signál: spolupráca v oblasti bezpečnosti je možná, ale musí rešpektovať pravidlá. Tento signál je dôležitý, nesmie však zakryť nedostatky textu. Dohoda neobsahuje záväznú revíznu doložku, čo znamená, že záruky by sa mohli oslabiť bez toho, aby Parlament mohol do toho hovoriť. To je medzera, ktorú mali poslanci odstrániť.
Schváliť bezpečnostnú dohodu nie je bianko šek: je to záväzok sledovať jej zneužívanie.
Európsky parlament dal zelenú dohode EÚ-Island o prenose údajov z osobných záznamov cestujúcich (PNR) pomerom hlasov 532 za, 75 proti a 28 zdržaní sa. Nie je to bianko šek na hromadné sledovanie: je to záväzný rámec, ktorý Reykjavíku umožňuje spolupracovať v boji proti terorizmu a závažnej trestnej činnosti a zároveň zavádza jasné pravidlá. Schválenie však nezbavuje povinnosti preskúmať, čo táto dohoda skutočne stojí letecké spoločnosti a cestujúcich a čím mohla byť, keby prevládla logika subsidiarity.
Dohoda PNR s Islandom nie je byrokratický rozmar: umožňuje islandským orgánom prístup k údajom o cestujúcich, aby mohli vystopovať teroristov a závažných zločincov. Bez tejto dohody by sa Island stal dierou v európskej bezpečnostnej sieti, vstupným bodom pre tých, ktorí sa chcú vyhnúť sledovaniu. Parlament teda konal správne, keď ju schválil. Ale pozor: schválenie neznamená, že text je dokonalý. Údaje PNR sú mocný nástroj a ako každý mocný nástroj sa môže zneužiť. Dohoda musí obsahovať pevné záruky a Parlament musí zostať ostražitý pri ich uplatňovaní.
Chýba však výslovné hodnotenie nákladov a prínosov. Letecké spoločnosti budú musieť prispôsobiť svoje systémy na prenos týchto údajov, čo predstavuje nezanedbateľné náklady, najmä pre malé spoločnosti. Tieto náklady sa prenesú na cestujúcich vo forme drahších leteniek alebo obmedzených služieb. Parlament mal pred schválením požadovať štúdiu vplyvu, aby sa ubezpečil, že bezpečnostné prínosy tieto náklady odôvodňujú. Prístup založený na subsidiarite by spočíval v tom, že by sa členským štátom umožnilo vyjednať s Islandom dvojstranné dohody podľa ich špecifických potrieb, namiesto ukladania jednotného rámca.
75 hlasov proti a 28 zdržaní sa nie je len prejavom ideologickej bojazlivosti. Vyjadrujú oprávnenú obavu: obavu, že individuálne slobody sa obetujú na oltár bezpečnosti. Ale tí, ktorí hlasovali proti, neponúkli vierohodnú alternatívu. Odmietnuť dohodu by znamenalo nechať Island mimo systému s rizikom, že teroristi využijú túto medzeru. Skutočnou otázkou nie je, či spolupracovať, ale ako. Nezávislý kontrolný mechanizmus s vyšetrovacími a sankčnými právomocami by bol lepší ako jednoduché schválenie. Parlament mohol pred udelením zelené svetlo požadovať vytvorenie takéhoto orgánu.
Schválením tejto dohody Parlament vysiela signál: spolupráca v oblasti bezpečnosti je možná, ale musí rešpektovať pravidlá. Tento signál je dôležitý, nesmie však zakryť nedostatky textu. Dohoda neobsahuje záväznú revíznu doložku, čo znamená, že záruky by sa mohli oslabiť bez toho, aby Parlament mohol do toho hovoriť. To je medzera, ktorú mali poslanci odstrániť.
Schváliť bezpečnostnú dohodu nie je bianko šek: je to záväzok sledovať jej zneužívanie.
