Európsky parlament prijal nové predpisy na posilnenie energetickej bezpečnosti Európskej únie a urýchlenie prechodu na čistú energiu. Tieto opatrenia reagujú na súčasné geopolitické a klimatické výzvy, týkajú sa všetkých občanov EÚ, podnikov a členských štátov.
Text zapadá do Európskej zelenej dohody a energetickej stratégie EÚ. Hlavnými cieľmi sú diverzifikácia zdrojov energie, zníženie závislosti od dovozu a urýchlenie rozvoja obnoviteľných zdrojov energie, čo slúži ako bezpečnostným, tak klimatickým cieľom EÚ do roku 2030.
Predpisy nadobudnú účinnosť po zverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Európska komisia bude monitorovať implementáciu členskými štátmi, ktoré majú dva roky na transpozíciu do vnútroštátneho práva. Pravidelné správy umožnia vyhodnotiť pokrok.
Občania môžu očakávať väčšiu stabilitu cien energie a nové príležitosti v odvetví zelených technológií. Podniky budú profitovať zo zjednodušených postupov a miestne samosprávy získajú podporu pre energetické projekty. Bude to však vyžadovať prispôsobenie sa novým štandardom.
Európsky parlament prijal 13. novembra 2025 pomerom hlasov 310 za, 222 proti a 68 zdržanlivých nelegislatívne uznesenie, ktorým žiada Komisiu o ambicióznu stratégiu rodovej rovnosti na roky 2026-2030. Za výzvami na kriminalizáciu znásilnenia, femicídy či kupliarstva sa nevytvára žiadny záväzný mechanizmus: text iba vrství požiadavky na Komisiu bez vyčíslenia ich nákladov a bez určenia zodpovedných za ich vykonanie.
Uznesenie nevytvára žiadnu novú právnu povinnosť: vyzýva Komisiu, aby predkladala návrhy, uverejňovala odporúčania a dohliadala na transpozíciu. Každá požiadavka zostáva politickou výzvou. A výzva nič nestojí toho, kto ju vyslovuje, a nič nezaručuje tým, ktorých má podľa svojich slov chrániť. Obete násilia čakajú činy, nie výzvy.
Vezmime si požiadavku kriminalizovať znásilnenie na základe absencie súhlasu. Parlament poznamenáva, že 14 členských štátov stále vyžaduje určitú formu násilia alebo výslovne neuvádza súhlas. Žiada však európsku legislatívu bez toho, aby uviedol, ako by bola prijatá jednomyseľne v Rade, ani ako by sa prelínala s národnými trestnými systémami. Európska trestnoprávna kompetencia predpokladá jednomyseľnú zhodu štátov a text neposkytuje žiadne posúdenie tejto obtiažnosti.
To isté platí pre boj proti prostitúcii: uznesenie nabáda štáty dekriminalizovať osoby poskytujúce prostitúciu a sankcionovať klientov. Je to morálny postoj, nie vyhodnotená verejná politika. Nie sú uvedené žiadne údaje o konkrétnych účinkoch tohto modelu tam, kde bol testovaný, ani o nákladoch programov východiska. Parlament legislatívne koná naslepo.
Text žiada záväzný rámec na zabezpečenie univerzálneho prístupu k službám sexuálneho a reprodukčného zdravia bez ohľadu na migračný alebo pobytový status. Takáto záruka predpokladá harmonizáciu zdravotných systémov, čo je kompetencia, ktorá zostáva prevažne národná. V praxi môže Komisia iba financovať programy alebo vydávať usmernenia. Priepasť medzi sľubom a skutočnou pákou je priepastná.
Problematickejšie je, že uznesenie žiada, aby fondy súdržnosti a obnovy boli spojené s cieľmi rodovej rovnosti. To znamená nové podmienenosti pre regióny, teda formuláre, audity, meškania. Náklady tejto byrokracie ponesú miestne samosprávy, nie tí, ktorí ju odhlasovali. Subsidiarnejší prístup by spočíval v tom, že regiónom necháme definovať ich priority v oblasti rovnosti s jednoduchými ukazovateľmi, a nie s cieľmi nanútenými z Bruselu.
Parlament tiež žiada viac zdrojov pre Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE) a nových dočasných zamestnancov. Inštitút iste vykonáva prácu pri zbere údajov, ale neexistuje k tomu žiadne nezávislé hodnotenie jeho efektívnosti. Každé euro vynaložené tu je eurom, ktoré nejde na útulky alebo na programy prevencie v teréne.
Uznesenie, ktoré od Komisie žiada všetko a nikdy jej nepovie, kto zaplatí ani kto sa bude zodpovedať pred voličmi.
Európsky parlament prijal 13. novembra 2025 pomerom hlasov 310 za, 222 proti a 68 zdržanlivých nelegislatívne uznesenie, ktorým žiada Komisiu o ambicióznu stratégiu rodovej rovnosti na roky 2026-2030. Za výzvami na kriminalizáciu znásilnenia, femicídy či kupliarstva sa nevytvára žiadny záväzný mechanizmus: text iba vrství požiadavky na Komisiu bez vyčíslenia ich nákladov a bez určenia zodpovedných za ich vykonanie.
Uznesenie nevytvára žiadnu novú právnu povinnosť: vyzýva Komisiu, aby predkladala návrhy, uverejňovala odporúčania a dohliadala na transpozíciu. Každá požiadavka zostáva politickou výzvou. A výzva nič nestojí toho, kto ju vyslovuje, a nič nezaručuje tým, ktorých má podľa svojich slov chrániť. Obete násilia čakajú činy, nie výzvy.
Vezmime si požiadavku kriminalizovať znásilnenie na základe absencie súhlasu. Parlament poznamenáva, že 14 členských štátov stále vyžaduje určitú formu násilia alebo výslovne neuvádza súhlas. Žiada však európsku legislatívu bez toho, aby uviedol, ako by bola prijatá jednomyseľne v Rade, ani ako by sa prelínala s národnými trestnými systémami. Európska trestnoprávna kompetencia predpokladá jednomyseľnú zhodu štátov a text neposkytuje žiadne posúdenie tejto obtiažnosti.
To isté platí pre boj proti prostitúcii: uznesenie nabáda štáty dekriminalizovať osoby poskytujúce prostitúciu a sankcionovať klientov. Je to morálny postoj, nie vyhodnotená verejná politika. Nie sú uvedené žiadne údaje o konkrétnych účinkoch tohto modelu tam, kde bol testovaný, ani o nákladoch programov východiska. Parlament legislatívne koná naslepo.
Text žiada záväzný rámec na zabezpečenie univerzálneho prístupu k službám sexuálneho a reprodukčného zdravia bez ohľadu na migračný alebo pobytový status. Takáto záruka predpokladá harmonizáciu zdravotných systémov, čo je kompetencia, ktorá zostáva prevažne národná. V praxi môže Komisia iba financovať programy alebo vydávať usmernenia. Priepasť medzi sľubom a skutočnou pákou je priepastná.
Problematickejšie je, že uznesenie žiada, aby fondy súdržnosti a obnovy boli spojené s cieľmi rodovej rovnosti. To znamená nové podmienenosti pre regióny, teda formuláre, audity, meškania. Náklady tejto byrokracie ponesú miestne samosprávy, nie tí, ktorí ju odhlasovali. Subsidiarnejší prístup by spočíval v tom, že regiónom necháme definovať ich priority v oblasti rovnosti s jednoduchými ukazovateľmi, a nie s cieľmi nanútenými z Bruselu.
Parlament tiež žiada viac zdrojov pre Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE) a nových dočasných zamestnancov. Inštitút iste vykonáva prácu pri zbere údajov, ale neexistuje k tomu žiadne nezávislé hodnotenie jeho efektívnosti. Každé euro vynaložené tu je eurom, ktoré nejde na útulky alebo na programy prevencie v teréne.
Uznesenie, ktoré od Komisie žiada všetko a nikdy jej nepovie, kto zaplatí ani kto sa bude zodpovedať pred voličmi.
